zreteľný príd. dobre vnímateľný zmyslami (najmä zrakom, sluchom), jasný, zrejmý, badateľný: z-é obrysy, stopy, odtlačky, z-é volanie; z-á odpoveď zrozumiteľná; mať z-ú predstavu presnú;
zreteľne prísl.: z. vidieť, počuť, hovoriť;
zreteľnosť -i ž.
zreteľnosť -ti ž.
zreteľný príd. dobre vnímateľný zmyslami, najmä sluchom a zrakom, jasný, zrozumiteľný: z-é stopy, znaky, odtlačky niečoho; z-é slová, z-á reč, z-á odpoveď; z-é písmo; z-é vysvetľenie (Tim.); mať z-ú prevahu (napr. v športovom zápase); Nad sluchami jej s tichým praskotom vyskakovali zreteľné, drobné iskierky. (Chrob.) Je už zreteľné, že sa apa chcú oženiť. (Tim.);
zreteľne prísl. jasne, zrozumiteľne: vidieť, počuť niečo z.; hovoriť, povedať niečo z.; odpovedať z.; čítať z.; prejaviť sa, javiť sa z.; dať niekomu niečo z. najavo; Slovo za slovom znelo čisto, zreteľne. (Vaj.) Odlišnosť medzi nimi jednako zreteľne pobadáš. (Mráz);
zreteľnosť, -ti ž. jasnosť, zrozumiteľnosť: artikulačná z. (Karv.)