Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie; gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby); u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

určitosť -i ž.

II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
určitý; určite, určito prísl.; určitosť ‑i ž.

určite čast.


určite, určito prísl.

-e/22989619±26198 2.92: partikuly 1630229→1630257
+2704
−3773
nie/501861 ešte/295899 práve/106136 ale/101623 určite/60326→60331±2 vlastne/53902 zrejme/45995 samozrejme/39946 navyše/34016 pravdepodobne/29420 približne/28124 hlavne/27387→27430
+35
−25
vyše/25544 (82/280030)

-ite/176953±339: partikuly 60326→60331±2 určite/60326→60331±2

-te/1780950±4291 8.79: partikuly 380486→380199
+277
−466
te/295899 určite/60326→60331±2 iste/16274 zaiste/3058 akiste/2613 proste/2316→2024
+275
−464

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevne neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste bezpečne neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste istotne zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaista naisto určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručene bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochyby nepochybne nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: isteže isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevne skalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučko istučičko isto-istučko isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistým akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom isto celkom iste celkom určite rozhodne napevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetón betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty stoj čo stoj čo by čo bolo za každú cenu za každých okolností nech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy bili aj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže prirodzene pochopiteľne samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaiste isto zaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčite dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakver všakhejzastaráv.: všakáno všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošak hejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevne odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudko ostro rezko strmo tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútne kategoricky nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste isto istotne naisto dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozaj určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochyby nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetón betónovofraz.: bez debaty stoj čo stoj čo by čo bolo za každú cenusubšt.: stopro • nastopro


určite 1. porov. určitý 1 2. p. isto 3, rozhodne 2 3. p. pravda2 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

určitý príd.

1. presný, jasný, zreteľný: dať niekomu u-ú odpoveď; Nevieme nič určitého. (Kuk.) Čím dlhšie hľadel na svoje okolie, tým sa lož stávala určitejšou. (Urb.) Brechot je vždy určitejší a divokejší. (Ráz.); gram. u. slovesný tvar vyjadrujúci osobu a číslo;

2. známy, ale bližšie neurčený; istý, niektorý, nejaký: Každý z nás má vlohy k určitej práci. (Kuk.) To ešte nie je dôvod k tomu, aby sme určitým ľuďom upierali schopnosť triezveho úsudku. (Jil.) Zdal sa byť človekom neprístupným, ktorý ide s určitým poslaním. (Ondr.);

určite

1. prísl. iste, presne: vedieť niečo celkom u.; Nikdy tak jasne a určite necítila, že otca rada. (Kuk.)

2. čast. zaiste, dozaista: to bude u. niekto známy;

určitosť, -ti ž.

Zvukové nahrávky niektorých slov

a určite nie je et n'est certainement pas
gróf sa určite väčšmi podobá le comte ressemble certainement plus
jej tvár vyjadrovala určite son visage exprimât certainement
ktorá by sa určite zle qui aurait évidemment mal
určite dvaja ľudia, ktorí certainement deux hommes qui
určite existuje a je existe certainement et est
určite nájdete, vy ma zachránite trouverez, vous me sauverez
vyjadrovala určite čosi iné exprimât certainement autre chose
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu