parta1 ž. (párta)
1. csl ozdobná čelenka mladého slobodného dievčaťa al. mladuchy, stužkami a kvetmi ozdobený veniec dievčat a nevesty: Uš parti ňeboľi, ľen vence z rozmajrínom (V. Lehôtka PDZ); Mladucha mala fšetko bielo, bola f kinťeši a na hlave mala partu (Detva ZVO); Kot prišla ňeďeľa, tašle zme ďiouke ako páve hrdej pártah do kostola (Čelovce MK); Hana nebula f párte na sobáš, hiba tak f kalape (Brusník REV); Mašľe pekné, no a na hlavu partu, veňec (Prejta ILA); Na ňeďelu jéj partú hlavu vizdobili (Bánovce n. Bebr.); A tote dziefčeta uš prišľi a už jej totu partu sejmivaľi (Buglovce LVO); Bralta jag idze na priśahu, ta ma na hlave partu (Torysa SAB)
L. pátriková parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju dievčatá do 15. roku; barchanová parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju staršie dievčatá; visoká parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju na vydaj súce dievky; koľiesková parta (Hont. Tesáre KRU) - nosili ju mladé nevesty; zbiraňe parti (Medzany SAB) - časť svadobného obradu
F. f párťe aňiel, śert f śepcu (Rim. Píla RS) - pred sobášom je dobrá, po sobáši ako čert; chľieb aňi parta (Blatnica MAR) - dobre vykysnutý a vypečený; straťiť partu (Martin) - prísť o panenstvo
2. stužka na klobúku: párta (Ozdín LUČ)
3. spiš súčasť uzdy, (ozdobný) remeň ležiaci na čele koňa: parta (Batizovce POP, Klčov LVO)
parta2 i partaj ž. pracovná skupina; skupina robotníkov pracujúcich pri míli: A bili už mu̯adbi, mu̯ácili tam tri parti (Jablonové MAL); Robí v dobrej parce (Brodské SKA); uhľiarska partaj (Čierny Balog BRE)