Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zrodiť dok. kniž.

1. porodiť: mať z-la syna

2. spôsobiť vznik niečoho: idea z-la čin, prevrat z-l veľa nových problémov

// zrodiť sa

1. narodiť sa: z manželstva sa z-l syn

2. vzniknúť: z-l sa plán, z-la sa dobrá myšlienka

zrodiť -dí -dia zroď! -dil -diac -dený -denie dok.

zrodiť sa -dí sa -dia sa zroď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil syn • prísť na svet • kniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke

porodiť vydať zo svojho tela dieťa • priniesť/priviesť na svet: porodiť, priniesť na svet dvojčence • trocha expr. poviť: povila zdravého syna • kniž. zrodiť: zrodila syna už vo vyššom veku • hovor. zastaráv. zľahnúť: nevesta zľahla už s tretím dieťaťom • hovor. expr. rozsypať sa: každú chvíľu sa rozsype

vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

zrodiť p. porodiť

zrodiť sa 1. p. narodiť sa 2. p. vzniknúť

rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

zrodiť, -í, -ia dok. expr.

1. (koho) priviesť na svet, porodiť: V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.); pren. Človek nevie zotrvať naveky v prostredí, ktoré ho zrodilo (Al.) kde sa narodil.

2. (čo) spôsobiť vznik niečoho, dať vznik niečomu: Veľké skúsenosti u neho zrodili túžbu po novom. (Vaj.) Čože iného mohol zrodiť môj neplodný a nevzdelaný um? (Fel.)

|| zrodiť sa

1. narodiť sa: Načo som sa zrodila v paláci? (Kal.) Slúžke sa zrodilo dieťa. (Heč.) Kto sa zrodil na plazenie po zemi, nech sa plazí. (Kuk.)

2. vzniknúť: Zrodila sa mu v mozgu smiešna myšlienka. (Min.) Starobylé báje zrodili sa v takejto krajine. (Tat.) Zrodil sa u neho odpor. (Letz) Nový deň sa zrodil. (Hor.)

3. urodiť sa: Čo dobrého sa môže zrodiť na takom skalisku. (Karv.) Ogrman zrodí sa na každom strome. (Smrek)

zrodiť dk
1. koho priviesť na svet, porodiť niekoho: (majetok) na ditkj Lukacowy ma padnuti, kterež od manzelky, matki gegich, zrozeni budau (SLIAČE 1603); w gesličkách osskliwých Emmanuele Krysta zrodila, zložila Te Panna, matka čistá; plod brycha swého zroďila a pannenstwý nezrussyla (CC 1655); postretel sa s njm geden plawec, který, kdy sa ssiff potopil, oswobozeny ussel, ale nahý, gak ho matka zrodila (ŽA 1732); panno tsiszta, zrodzis Jésu Kriszta (HPS 1752)
2. koho splodiť: propigno: zrodjm (AP 1769); Urán zrodil Lotha (PrW 1780)
3. čo spôsobiť niečo: zato śe má vse lyem zlé dumi, chtorima pokojni tsasz búri, alye zrodzi velykú márnosztz (DŽ 1752); aňiž bila jím potreba dlho o prevíšeňí pracovať, nemusili ostatňú mocú fúkať, v triski bilo obraťené hnedki, čo k zlámaňú, bilo v niťi a pazďerí premeňené, čo sa k drápaňú zrozilo (BR 1785); z. sa dk
1. narodiť sa: to wjm, ponewaz sem se tam zrodel (v) Petroweg Lyhottie y zrostel (TRENČÍN 1597); ya sem se zrodil w Pruskem (NEMŠOVÁ 1633); lepeg by se bilo nikdy na swet nezroditi (GŠ 1758); kdiž bi se cerwe zrodili, nech wige wssecko mertwe, nep se skoreg zhogi (RG 18. st);
x. pren odtud zrodi se neuspokogitedlny swedomi cerw, o kterem Yzaiass prorok mluwy (MS 1758) vznikne
2. duchovne sa narodiť: musy se znowu zrodity a z Ducha swateho hrychy prworozene obmity, to gest krst swaty na sebe prigaty (AgS 1708); chceme-li spaseni biti, musime se z ducha zroditi, kteri srdce obnovi a vuli bozi poznati nauči (SS 18. st); abi se Kristus v vas zrodil (SS 18. st)
3. urodiť sa: kdyz by se zalud zrodyl dubowy neb cerowy, zadnemu panu ani sedlaku neny sloboda swug drobny dobytek na zalud wpussczety (KORLÁTKA 1611); kdiby konopy se zrodily (K. N. MESTO 1690); obili se ňezrodilo (GV 1755); polya tri mame, z ktorych, gesli gich wirobime, zrodi sa žito, gara pšenica, garec a owes (KVAČANY 1772); zrodzovať sa ndk k 2: zrodzuge se pak Ježyss w srdcach nassich skrze wiru (GK 1779)