Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priateľ -a mn. -ia m.

1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

pren. kniha je najlepší p.

2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

● v núdzi poznáš p-a;

priateľka -y -liek ž.;

priateľko -a m. zdrob. expr.

priateľ -ľa V priateľu (oslovenie s príznakom familiárnosti al. dôvernosti) pl. N -lia G -ľov m.

milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene • hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúva • priateľ (zjemňujúco) • expr.: fešák • štramák • zastar. galán • kniž. amant • subšt. šamster

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec

stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

priateľ, -a, mn. č. -lia m.

1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť; druh, kamarát: dávny, dobrý, dôverný, úprimný p.; starý p. po dlhé roky; nerozluční, verní p-ia; p. z detstva, zo školských čias, z vojny; p-ia na život a na smrť verní; v kruhu p-ov; mať, nájsť, nemať p-a; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (prísl.);

pren. i o zvieratách a o knihe: štvornohí p-ia zvieratá žijúce s človekom; operení p-ia vtáci; pes je dobrý p., kniha je verný (najlepší) p.;

2. človek zaujímajúci sa o niečo, priaznivo naklonený niečomu, priaznivec: p. nášho národa, p. ľudu; p. hudby, šachu, p. dobrého vína kto rád pije dobré víno; p-ia prírody milovníci; Združenie rodičov a p-ov školy; vážení, milí, drahí p-ia, p. milý p., p-u oslovenia

● hovor. p. i nepriateľ každý človek;

priateľka, -y, -liek, zastar. i priateľkyňa, -ne, -kýň ž.;

priateľko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. obyč. v oslovení

priateľ m. (prítel)
1. csl, miest. zried. označenie človeka vo vzťahu k niekomu, s kým si dobre rozumie a žičí mu, kamarát: Tí dvajá bívaľi veľkí práťeľá (Dol. Lehota DK); Ňeská f tom dome, ďe je veselie, ňiž ňepečú, priaťelie šetko doňesú (V. Maňa VRB); Šo si ti za príťeľ, koď náz aňi opášiď ňéďeš?! (Čierna Lehota ROŽ); Ti si muoj najľepší priaceľ! (Prosné PB); Išól so_mojemu prátelovi pomáhad hnoj nahadzovad na vlečku (Blatné MOD); Ten tvoj prátel má teda dost šmrncu! (Val. Belá PDZ); Muj ľubi praceľu! (Studenec LVO); Od mladosci mi bul dobri praceľ (Ďačov SAB); Buľi me i nadaľej veľki praceľe (Sečovce TRB)
F. to je ľen takí nasilu priaťeľ (Košťany n. Tur. MAR) - neúprimný, falošný; priaťelia buďme, dlhi si plaďme (Bobrovec LM) - priateľstvo sa nemá zneužívať; praceľa treba jag vodi a chľeba (Dl. Lúka BAR) - o dôležitosti priateľstva; dobri praceľ ľepši jak treca ruka (Dl. Lúka BAR) - o osožnosti priateľstva; pre práťela nového ňeopúščaj starého (Bošáca TRČ) - váž si vybudované priateľstvo; praceľ veľo, Boh vecej (Dl. Lúka BAR), praceľa sebe ceňim, Boha sebe važim (Dl. Lúka BAR) - aj priateľstvo má svoje hranice; roďina Pán Boh a príťel miašok (Revúca) - priateľstvo je cenné, ale rodina posvätná (?)
2. csl, miest. zried. dôverné oslovenie cudzieho človeka: V Ďereku ňeňi hrobárov, každí si vikope hrop sám, priaťelie (V. Maňa VRB); Véťe, prejťeľ mój, ako sa vraví: od Očovana a Máľinčana porejdnu kravu ňekúpiš (Málinec LUČ); Ve_neutekajte, prítel, adaj sä poednámo! (Sása REV); Kňes mu povidá: „Prítelu múj, já idem, ale nevím kam, lebo nevím, de je cesta do peku̯a“ (Stupava BRA); Poce zo mnu, praceľu! (Spiš. Tomášovce SNV)
3. zried. rodinne spriaznený človek, vzdialenejší príbuzný: Priaťeľ je z roďini (V. Bielice TOP); Aj priaťeľou druhih zme si povolaľi, roďinku z druhej ďeďine (Cerovo KRU); To mi je už delekí prítel (Kameňany REV) priateľský príd. k 1: Podvojná klobása je prátelská, prajná (V. Rovné BYT); práťeľskí (Hor. Lehota DK); priaťelskí (V. Bielice TOP); prátelskí (Koniarovce TOP); praceľski (Torysa SAB)
L. praceľska hoscina (Torysa SAB) - pohostenie pre priateľov v nedeľu po svadbe priateľko i priateľček m. zdrob. expr. k 2: Priaceľko, vipime si! (Prosné PB); Príteu̯ku, co scete za ti koňe? (Koválov SEN); Prátelko mój, to ste veru zle natrafili! (Lukáčovce HLO)
F. roďini do psej hoďini a pra̋ťelčeka aňi do palčeka (Zázrivá DK) - iron. o niekom, kto berie väčšie ohľady na priateľov ako na rodinu priateľka i priateľkyňa ž.: Poparáťila som si s priaťeľkou, torú som už dávňejšie ňeviďela (Sučany MAR); Jedného pekného dna išla som s priatelkami na malini do bánu na Sitno (Ban. Štiavnica); Ona bola priaťeľka z moju ženu (Košec. Podhradie ILA); Prátelkiňo moja, ke_ci uš tu, priznám sa ťi (Kuklov MAL); Jenna moja práťelka ma varovala, abi som praj ňenaleťela (Lapáš NIT); Tam stala moja praceľka, co mi jej bula za svatku ket śe vidavala (Čemerné VRN); priaťelka (Bobrovec LM); praceľka (Dl. Lúka BAR); praceľkiňa (Mokroluh BAR);

prítel p. priateľ

priateľ [-ia-, iä-, -ă-, -á-, -í-] m
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť, druh: przyatele; przyately (VE 14. st); jestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich (BARDEJOV 1493 DSJ); urozeny pani a pretele mylly (TURIEC 1559 DSJ); abichme bližnim, budto pritelom, budto nepritelom netoliko statkem služily a gich napomahaly, ale take y ziwot za nich pokladaly (TC 1631); kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa (BV 1652); amicus: prátel, prytel; fidus amicus: dúwerny prjtel; falsi amici: barewny prjtelé (KS 1763)
L. advocator: práwny prjtel (KS 1763) právny zástupca
2. blízky al. vzdialenejší pokrvný príbuzný: Petrass nas prosil, zebichme gemv daly den na porazenje k swey newiestie a k swim przietelom (ŽK 1454); aby Jan Mazurka ani potomcy geho, ani ktery s priatelow tie zeme a luky napotomne nemohli vžiwati (P. ĽUPČA 1579); žadny s Balažowych Ssendliarowych blisky ani daleky pritel (sa) nenahazel (JELŠAVA 1597); dokonani stalo se mezi znutranapsanimi pritelmi, totissto Michaelom a Samuelom Jurssicem s timto spusobem, že mlači brat, totissto Samuel prial na sebe, že bude platiti za pohreb matkin (KRUPINA 1681); tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); agnati: krwny prjtele a pribúzny po matce a po otcu (KS 1763)
L. duchovný, kresťanský p., p. v Kristu kresťan, veriaci: to rozumieti mass, můg mili krestianski dobri pritely (TC 1631); negmilegssy krestiansky czloweče a pritely w Panu Kristu (AgS 1708); bratrj w prawde se vtjkagu k duchownjm prátelom (PrV 1767); -kyňa ž
1. k 1: Wassy Oppatrnosty prytelkyne (BLATNICA 1587); Gey Milost pani gest dobra prytelkyne panu Iliasshazymu (TURIE 1607); ga uboha pracelkina a take slusobkina (LÚČKA 1639);
x. pren modlitba dobrej smrti gest pritelkine welika (SK 1697)
L. pritelkino w Kristu Panu (AgS 1708) veriaca
2. milenka: pekná sy, prjtelko má, lahodná a krásná (KB 1757); amica: prjtelkyna, fragjrka, naložnica (KS 1763); mládenecz z tuto pritelkiny swú noczy nestidaté tráwyl (PeP 1770)
3. príbuzná: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztratí, geho blizssi przitelkynie wezme geho erb (ŽK 1473); ktere wecy prigawsse pokrwna priatelkina Katrussa, spolu i s ginimy pokrwnimi pritelmi se rozdelili (KRUPINA 1684); ona krewnu pritelkinu swogu pozdrawila (MS 1749); neni si ani sestra ani zadna pratelkina (PRIEVIDZA 1789); -ský príd k 1: radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (CA 1579); čarodegnice pod zamislem prjtelskeho nawsstjwenj k nemocnemu prigde (HT 1760); k 2: i un s niu uskoczyl przez praczelsky woly do Boksy tam se s niu zdawal (POĽANOVCE 1584) bez súhlasu príbuzných; (Podmanický) kupil na irek priatelsku gednu winicu (BÁTOVCE 1628); cognatus: prjtélsky, pratélsky (KS 1763); Ondrej Poničan stawil (laz) prátelskim práwem (OČOVÁ 1784) tak že ho vymeniť môže iba niekto z príbuzenstva; -sky prísl k 1: prosime Wassy Oppatrnost pratelsky a ponyzene (MOŠOVCE 1569); prytelsky a susedsky y slussbow mogow kczem poslussny bytty (ŠÁŠOV 1579); z čeledj zamecku towaryzsky a prytelsky nakladatj a žiti chcy (LIETAVA 1620); k 2: Jan a Sstephan Gardoss mezi sebu z dobre wuole a przatelsky vmluwili, že Jan ten duom Sstephanowi dawa a postupuge mocznie (ŽK 1479); oni medzi sebow dobrowolne y pritelsky a tak jako bratr sestrow narownanj včinili (P. ĽUPČA 1596); po p-y; po p-u prísl výraz k 1: nechod do Presspurku, ya tobe raddu dawam a wystryham tebe po prytelsky (LAMAČ 1665); amice: po prátelsky, po prátelsku (KS 1763); k 2: y ostatnye weczy mezi seba po pryatelsky rozdelime (KOŠŤANY n. T. 1674); familialiter: po pratelsky (KS 1763); -ček m dem expr k 1: amiculus: prátelček, prytélček (KS 1763)