hrnček i hrnčík m. (harček) 1. vsl hrniec na varenie: Harčeg utri do renti! (Spiš. Podhradie LVO); Tota pokriuka na harčok taka mala (M. Zalužice MCH); Na mľiko bil najľepši hľiňani harček (Dl. Lúka BAR) 2. strsl, zsl malý hrniec: Šakovej ria_doňiesou̯: taňiere, hrnčoke, ležice (Čelovce MK); Neotldž hrnček! (Pezinok MOD) F. chudobniemu aj z hrnčeka vivre (Krivá DK) - aj o to málo príde, čo má 3. nádoba na pitie s jedným uškom: Žinťica sa popreľieva z varechuof a u_sa potom dáva do hrnčíkof (Brezovica TRS); Vipíl plní hrnčeg mléka (Vištuk MOD); hrnčíček m. zdrob. expr.: Obráťila makovičku dou̯ hlavou a to im bou̯ hrnčíčok (Čelovce MK); Treba mi kupidz nove harčički (Torysa SAB) F. zo šechtárä do hrnčíčka gazdovať (Jasenová DK) - zle gazdovať
hrnčíček, hrnčík p. hrnček