droba -by ž.
droba -by ž. geol. ▶ strednozrnná až jemnozrnná usadená hornina morského pôvodu obsahujúca kremeň, živec a úlomky iných hornín; zle vytriedený ílovitý pieskovec: živcová d.; d. s úlomkami sedimentov
drôbä, -äťa, mn. č. -ätá, -ät str. expr. zried. dieťa al. mláďa: Také drôbä nevidel ešte. (Tim.)
droba, y ž. geol. druh pieskovca
drôbä s. expr. malé dieťa: druobä (Blatnica MAR); druobe (Sučany MAR)
drôbä [drobia] s expr 1. mláďa: z tichže yahnyat a kozlát, ponewacž zla zima a nezdrawa bola, pana Csakieho kotelniczi tehdi sto drobiat odesslo (S. PODHRADIE 1687) 2. kus drobného dobytka: geden klat wčziel a gedno drobja; troge drobencze a gednu krawu (JASENICA 1704); budu powiny platit od každeho drobata gak dogneho, tak galoweho (PONIKY 1796)