neistý príd.
1. nie dosť spoľahlivý, pochybný, sporný: n. výsledok; n-é počasie premenlivé
2. nedostatočne ovládaný; váhavý, nerozhodný: n-é pohyby, n. hlas, byť (si) n. sebou, mať n-ú ruku
3. nie dosť bezpečný, nezabezpečený: jeho život je n. ohrozený; n-é pomery rozhárané;
neisto prísl. i vetná prísl.: cítiť sa n.; vonku je n.
neisto 2. st. -tejšie prísl.
neisto 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ s nedostatkom istoty, pevného presvedčenia o pravdivosti niečoho; syn. váhavo; op. isto, sebaisto: n. odpovedať, prikývnuť; Bolo to tu, ale povedal to tak neisto, že mu veľmi neverila. [J. Lenčo] 2. ▶ bez istoty, bez pocitu viery vo vlastné sily vo vzťahu k istej činnosti; svedčiac o neistote; syn. nerozhodne, tápavo; op. isto: n. kráčať; správať sa n.; n. hrajúci obranca; na lyžiach stojí zatiaľ veľmi n.; Dieťa neisto cupká po asfalte bosými nožičkami. [K. Jarunková]; Vystúpil z auta, neisto sa pohol k domu, akoby zabudol chodiť. [L. Ballek] tackavo 3. ▶ s pocitom ohrozenia, nebezpečenstva, nie dosť bezpečne, naľakane: cítiť sa čoraz neistejšie; Otec sa správal nápadne vystrašene, neustále sa neisto obzeral okolo seba. [P. Jaroš]
neisto, neiste p. neistý
1. o ktorom niet dostatok presných vedomostí, pochybný, nejasný, neujasnený: Bolo veľmi neisté, čo ho úrad pošle na dedinu. (Urb.) Budúcnosť temná, výsledok neistý. (Sládk.); n-á budúcnosť;
2. prejavujúci nedostatočné ovládanie niečoho, váhavý, rozpačitý, nerozhodný: prvé, n-é kroky dieťaťa, n-é pohyby, n-á ruka (napr. pri kreslení); povedať niečom n-ým hlasom;
3. nezabezpečený, nie dosť bezpečný, nestály, rozháraný: n-á situácia, n-é pomery, n-é časy; V búrkach, ktoré idú, jeho život bude neistý. (Škult.);
neisto, zried. i neiste prísl. váhavo, rozpačite, nerozhodne: n. kráčať; Znamenití delostrelci strieľali teraz neisto. (Ondr.)