Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať a nechať padať: p. šálku, tanier na zem; p. si kladivo na nohu

2. prestať držať a tým uvoľniť: p. kľučku, p. niekomu ruku;

pren.: p. uzdu fantázii; p. moc z rúk vzdať sa jej

3. uvoľniť a vydať zo seba: mäso, ovocie p-lo šťavu; látka p-la farbu; p. korene zakoreniť sa i pren. expr. zostať dlhšie na návšteve

4. dovoliť odchod, prepustiť: p. niekoho z väzenia; p. žiakov skôr domov; p. psa z reťaze odviazať

5. dovoliť vstup, prístup: p. hostí do domu; p. deti zadarmo do kina; p. do izby čerstvý vzduch; p. gól nechytiť

6. uvoľniť niečo zadržiavané: p. plyn; p. vodu z vodovodu; p. niekomu žilu odobrať mu časť krvi i fraz. expr. pripraviť ho o peniaze; hrub. p. do gatí, do nohavíc i fraz. zľaknúť sa

7. uviesť do chodu: p. rádio, televízor; p. motor

8. dať unášať (prúdom ap.): p. čln na vodu; p. balón do vzduchu

9. prestať držať, uvoľniť sa: farba p-la; očko na pančuche p-lo

● p. niečo, niekoho dolu vodou prestať sa starať o niečo, o niekoho; nep. niekoho k slovu nedať mu hovoriť; p. niečo jedným uchom dnu a druhým von nebrať vážne; p. niečo z hlavy zabudnúť; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať; expr. p. si jazyk na prechádzku, na špacírku začať tárať; p. do sveta správu rozšíriť; p. groš, peniaze minúť; expr. p. perie prehrať peniaze; zaplatiť (väčšiu sumu); p. nahlucho vedome si nevšimnúť;

nedok. púšťať -a

// pustiť sa

1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia

2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču; p. sa rozprávať; p. sa do jedla začať jesť; expr. p. sa vnohy začať bežať

3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta; p. sa dolu chodníkom

4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv; p-l sa dážď

5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l

● expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho; p. sa za pasy začať sa pasovať;

nedok. púšťať sa

pustiť sa -tí sa -tia sa pusti sa/pusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

pustiť -tí -tia pusti/pusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sa • pustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradí • expr. bžuknúť (Kálal) • expr.: zabzdieť • zabzdošiť • žart.: puknúť • fuknúť (jemne) • zatrúbiť • zakadiť • streliť (hlasno) • vulg.: drisnúť • zasrať

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť • zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou • zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil • voj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa • dať sa • vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov • namieriť: namierila do centra mesta • vykročiť • vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi • expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

pustiť, -í, -ia, rozk. pusť/pusti dok.

1. (čo) prestať držať, nechať uniknúť al. padnúť; vypustiť: (Peter) pustí kladivo na zem. (Stod.); p. niečo z ruky, z rúk; pren. p. z rúk vládu, vedenie vzdať sa, nechať si odňať, vziať; p. uzdu, opraty (koňovi) uvoľniť, popustiť; pren. p. uzdu vášňam, fantázii nechať voľný priebeh; p. uzdu svojej nenávisti (Kal.); p. čln na vodu spustiť; zvoľna pustený kepeň (Tim.) splývavý; pustený rukáv voľný

● hovor. p. niečo, niekoho dolu vodou opustiť, prestať sa starať o niečo alebo o niekoho;

2. (koho, čo kam, odkiaľ; koho, čo na koho, na čo) dovoliť niekomu niekam ísť al. odísť, umožniť, aby sa niekto al. niečo niekam al. odniekiaľ dostal(-o): p. väzňa na slobodu; p. žiakov z vyučovania, p. dieťa na výlet; p. niekoho zadarmo, bez vstupenky (napr. do kina); p. psa z reťaze; pren. (ako) pustený z reťaze (o človeku, najmä o dieťati) nezbedný, rozpustený, zdivočený; p. psa na zlodeja; šport. p. gól

● nepustiť niekoho k slovu nedať mu hovoriť; žart. p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zveriť niečo na nespoľahlivého človeka;

3. (čo) nechať uniknúť, uplynúť, vytiecť; vypustiť: p. vodu z kohútika; p. plyn (na aute, na plynovom spotrebiči); hovor. p. krv niekomu nabiť, zbiť ho do krvava; p. niekomu žilou, žilu vypustiť krv zo žily, v minulosti často používaný chirurgický zákrok proti rôznym chorobám, pren. obrať o peniaze, donútiť k obetiam: Ale ja mu pustím žilu, pôjdu peniažky, čo cez vojnu nazbieral. (Fig.) Pustili žilu národu. (Vaj.); p. žihadlo (o ose, včele) pichnúť; p. si guľku do hlavy (Tim.) zastreliť sa; Nemec pustí dávku zo samopalu (Tomašč.) vystrelí; p. zprávu, novinu, zvesť, fámu, klebetu do sveta, medzi ľudí rozšíriť; Neváhali pustiť medzi ľud poplašný chýr. (Urb.) Táto myšlienka toľký strach pustila na mňa (Janč.) zastrašila ma. Strach, ktorý na ňu pustili mrákoty noci. (Kuk.); hovor. pustiť si vypiť si; Ráno si pustím kvapku slivovice na radostník. (Tat.); hovor. p. niečo predať: (Jalovicu) pustil za tridsať zlatých. (Kuk.); p. groš, peniaze minúť; p. korene (o rastline) ujať sa, pren. expr. (o človeku) usadiť sa, usídliť sa, udomácniť sa niekde; p. výhonky (o rastline) vyhnať, vypučať

● p. niečo jedným uchom dnu, druhým von (napr. radu, napomenutie) nevšimnúť si, nereagovať; Pustil radu mimo ucha. (Jes.); p. niečo z hlavy zabudnúť, snažiť sa nemyslieť naniečo; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať o niečo;

4. hovor. (čo) vypustiť, vydať zo seba, uvoľniť: mäso pustilo šťavu; hus (pri pečení) pustilo masť;

5. hovor. dať sa odstrániť (napr. praním, drhnutím ap.): škvrna na obruse pustila, špina, farba pustila;

6. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) pri praní stratiť farbu a zafarbiť niečo iné: p. farbu; strakatá bielizeň pustila na biele obliečky; na bielizeň pustila hrdza;

7. (čo) uviesť do činnosti, do chodu nejaký mechanizmus: p. stroj, p. rádio, gramofón, televízor

● p. si ústa, jazyk na prechádzku veľa, zbytočne al. nemiestne hovoriť, tárať; niž. hovor. Teraz si pustí hubu na špacírku. (Urb.)

8. hovor. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vypustiť plyny al. výkaly: p. vetry; (od strachu) p. do nohavíc, do gatí, pren. expr. zľaknúť sa;

nedok. púšťať

|| pustiť sa

1. (bezpredm., koho, čoho) prestať sa držať, odpútať sa od niekoho al. niečoho: Zápasníčky sa pustili. (Žáry) Janko sa pustil otcovej ruky. (Jil.) (Adela) sa pustila ľavou rukou a držala sa múra iba pravou. (Vaj.)

2. (do čoho i s neurč., kniž. i v čo) začať niečo robiť, dať sa do niečoho, chytiť sa niečoho; p. sa do behu; Kone sa pustili do cvalu. (Jes.); p. sa do práce; Zajtra sa pustím do roboty. (Jégé); p. sa do plaču; p. sa do smiechu; p. sa s niekým do reči začať rozhovor; p. sa do boja; Kone sa pustia do paše. (Ráz.); p. sa do písania, do jedenia, do rozprávania; p. sa utekať; Pustila sa plakať. (Taj.) Pustil sa v nohy (Gab.) začal utekať; kniž. Roj vtákov pustil sa v let. (Ráz.-Mart.) Pustí sa na koni v behy. (Jes.); p. sa s niekým, s niečím za pasy začať sa pasovať, biť; p. sa so životom za pasy (Fig.) pasovať sa s prekážkami, životnými ťažkosťami;

3. (do koho, do čoho, proti komu, proti čomu) začať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť: Len na oko sa pustili do neho. (Tat.) Sotva ho vidno od zeme a už by sa pustil do nás. (Al.) Pustili sme sa do neho ako sršne. (Tat.) Pomaly by sa boli pustili do vlasov (Zgur.) začali si trhať vlasy. Pustil sa proti presile, rozdával údery. (Žáry)

4. (kam, kade, čím) dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu: p. sa do sveta, svetom, hovor. na vandrovku; p. sa chodníčkom, hore dolinou; Pustil sa len tak voslep ulicami. (Žáry); p. sa lesom; Pustím sa ďalek do Ružína (Tat.) pôjdem. Chlapci pustili sa za ním (Tat.) začali ho naháňať; p. sa naverímboha (laz.) naslepo, do neznáma; pren. (Deti) pustili sa na vlastné krídla (Kuk.) začali žiť samostatne.

5. začať tiecť, padať: Slzy sa jej pustili prúdom. (Laz.) Hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší sa. (Jes.); pustil sa dážď začalo pršať; Ranu má ešte otvorenú, môže sa mu krv pustiť. (Taj.)

6. roztopiť sa: sneh, ľad sa pustil; zmrzlina sa pustila;

nedok. púšťať sa

púšťať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) prestávať držať, popúšťať; vypúšťať; nechávať klesať, padať; spúšťať: Ostala som stáť, nepúšťajúc z ruky kľučku. (Fig.); p. niečo z ruky, z rúk; Nerád púšťal knižočku z rúk (Tat.) nerád ju odkladal. Otec kupčil, ale nešťastne: voly púšťal a muchy lapal (Kuk.) viac strácal ako získaval. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo púšťali ich k lýtkam. (Jes.) Stavia kolky a púšťa gule dolu žľabom. (Zúb.) Do čaju som si púšťal cukríky. (Jes.); pren. Náš pán je vták, čo ťažko púšťa perie (Ráz.) ťažko vydáva peniaze; hovor. Jančová púšťa manzardku (Karv.) vzdáva sa jej, prepúšťa ju inému. Začal dušu púšťať (Bedn.) umierať; víno púšťa driemoty (Kuk.) robí človeka ospanlivým; p. na niekoho strachy (Urb.) zastrašovať

● p. uzdu niekomu (Kuk.) uvoľňovať disciplínu;

2. (koho, čo kam) dovoľovať niekomu (niečomu) niekam ísť, odísť al. niekadiaľ prejsť, umožňovať, aby sa niekto (al. niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dávať voľnosť, prepúšťať: p. väzňa na slobodu (Urb.); Púšťala ho s ťažkým srdcom. (Mor.) Púšťal na noc Dravca z reťaze. (Tat.) Ale cesta zabránená, poľom nepúšťajú. (J. Kráľ) Vranovského silná prehra nepúšťala od karát (Vaj.) neprestával hrať. Púšťala (Zuzku) Samka do komôrky. (Taj.), p. cudzieho do domu (Vaj.); p. teplo, zimu do miestnosti

● hovor. p. fantáziu, myšlienky na prechádzku nebyť spstredený; p. niečo zo zreteľa prestať sa o niečo starať, zaujímať; p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zverovať niečo na nespoľahlivého človeka; p. niečo jedným uchom dnu, druhým von nevenovať pozornosť rečiam, napomínaniu, nevšímať si; Dlhé rozprávky púšťa mimo ušú. (Vaj.) Narážky púšťal bokom. (Jaš.)

3. (čo) (o tekutej al. plynnej látke) nechávať plynúť, tiecť, vytekať, unikať; vypúšťať: p. vodu do vane; Krava niechce púšťať mlieko. (Laz.); p. krv niekomu, p. niekomu žilou vypúšťať krv zo žily ako chirurgický zákrok; pren. Odhodlaní sú púšťať pánom žilou (Ráz.-Mart.) oberať ich o peniaze al. zabíjať. Púšťa na jazyk koňak po kvapke. (Jaš.) Púšťa do seba dúšok (Ráz.) pije; p. (nápoj) dolu hrdlom piť; Púšťal oblaky dymu z fajky. (Hor.) Dym púšťal nosom. (Vaj.); pren. Púšťal na nich ľadovú sprchu (Karv.) hrešil ich

4. (čo) (o reči) rozprávať, rozširovať: Vojaci púšťajú vtipné poznámočky. (jes.); p. fámu, reči, povesti, klebety do sveta; Púšťal po stolici vice. (Vaj.) (Rečník) do vetra púšťal pustú reč (Kost.) táral. Také slová púšťal v naše rady. (jes.) Starý Lovás púšťa zamyslene cez fúzy (Min.) šomre si, hundre si.

5. (čo) nechávať unášať vodou, vetrom, vzduchom ap.: p. draka, šarkana; Pôjdeme púšťať moju čajku. (Jes-á); deti púšťajú loďky na potoku; p. mydlové bubliny; pren. V let ducha púšťaj. (Sládk.)

6. uvoľňovať sa, prestávať držať pokope: (Nohavice) púšťajú vo všetkých švíkoch (Švant.) párajú sa.

7. (o rastline) vyháňať korene al. listy: rastlina púšťa korene, korienky; strom púšťa ratolesti, lístky;

8. hovor. (čo) uvoľňovať, vydávať zo seba, vypúšťať: mäso púšťa šťavu;

9. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) strácať farbu a zafarbovať niečo iné: p. farbu; modrá farba púšťa na bielu košeľu; Dajte mi červený pamok, ale taký, čo nepúšťa. (Čaj.); p. hrdzu robiť hrdzavé škvrny;

10. hovor. (z čoho i bezpredm.) (o nečistote, mastnote) dať sa umyť, vyčistiť: mastné fľaky púšťajú (zo šiat); Prali sme v mäkkej dážďovke, lepšie sa v nej púšťala špina. (Tomašč.)

11. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vyúšťať plyny al. výkaly, mať vetry: p. vetry; (koza) púšťa bobky (Záb.);

dok. pustiť

|| púšťať sa

1. (čoho, koho i bezpredm.) prestávať sa držať: Už meravie rameno, už púšťa sa (skaly). (Vaj.) Pomáhame tisnúť kolieska po rovine a púšťame sa ich, kde začína strimina. (Fig.) Ľudia sa často púšťajú opory. (Jil.) Náručie sa nepúšťa náručia. (Sládk.) Hudba zamĺkla — páry (tancujúci) sa ešte nepúšťali. (Kuk.)

2. (do čoho, s neurč., kniž. i v čo) začínať niečo robiť, dávať sa do niečoho, chytať sa do niečoho: p. sa do práce, do roboty; Zuza sa púšťa do plaču. (Gab.); p. sa s niekým do reči, do rozhovoru; Púšťal sa čím ďalej s väčšou vervou do otázok verejného života (Fr. Kráľ) začínal sa nimi zaoberať. Púšťali sa do všelijakých kombinácií (vans.) začínali kombinovať. Púšťal som sa s ním do hádky. (Taj.) Púšťa sa nám do rozprávania. (Fr. Kráľ) Stolovníci sa púšťali do debát. (Bod.) Štúrova odvaha púšťať sa do najsmelších podnikov. (Mráz) Už aj štvrté kolo odboxovali a ešte sa púšťajú do ďalšieho. (mor.); p. sa do behu; p. sa bežať, chodiť, písať; v zápas púšťať sa (Botto); púšťať sa v zápasy s podlosťou ľudskou (Kal.); Púšťal sa v boj s čatami. (Dobš.); v beh sa púšťať (Smrek); p. sa s niekým za pasy začínať sa s niekým biť; S biedou púšťa sa za pasy (Mih.)dáva sa do boja.

3. (do koho) začínať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť, dávať sa s niekým do bitky: Nepatrí sa púšťať do niekoho, kto sa nemôže brániť. (Fel.) Ženy sa púšťali do seba, ale chlapi urobili s nimi poriadok. (Jégé); pren. Smrť sa púšťala do ľudí (Pláv.) ľudia začali umierať.

4. (kam, kade, čím) dávať sa na cestu, uberať sa, chodiť; Aká odvaha púšťať sa v tomto čase do poľa mín. (Fr. Kráľ) Dosť mu navravím, aby sa do hôr nepúšťal. (Kal.) Na svojej trojkolke púšťal sa ďaleko. (Rys.) Púšťal sa na spiatočnú púť. (Jes.) Rybár púšťa sa strniskom. (Kuk.) Bežiačky sa púšťa Miško hore prťou. (Laz.) Cesty sa púšťajú do hĺbky lesov (Tat.) vedú; pren.: Pán brat, vy ďaleko sa púšťate (Kal.) ďaleko zachádzate, veľa si dovoľujete. Teraz sa musia púšťať na svoje krídla (Švant.) samostatne ísť životom. Púšťal sa na krivé chodníčky (Taj.) začínal žiť nepoctivo.

5. (po čom i bezpredm.) nechať sa unášať niečím; spúšťať sa, klesať: Študenti sa na pltiach púšťali po rieke až do hlavného mesta. (Letz); p. sa po povraze, po lane (napr. zo skaly, z obloka); Púšťala sa ľahko na moje prsia. (Fig.)

6. začínať tiecť, začínať sa liať: púšťa sa dážď začína pršať; krv sa púšťa (z rany);

7. hovor. roztápať sa: sneh, ľad sa púšťa, zmrzlina sa púšťa; krém, čokoláda sa púšťa;

dok. pustiť sa

pustiť dok.
1. csl prestať niečo al. niekoho držať a nechať padnúť, vypustiť: I čujem, že chtosik pusťil pátriki na lavicu (Čimhová TRS); Šak som ho (vedro) nemohól puscit, bolo plné vodi (Ružindol TRN); On to bremeno puscil (Blatné MOD); Nosiévalo sa aj do stunne s toho koláča, ráno, ked išli na vodu, tam už ból ten koláč puscení (Kostolné MYJ); A ked nam vreceno spadlo, ta nam paropci dzvihali a mi zme narokom puscili, žebi se zohinali (Hranovnica POP); Ja ci kazal položic, a ňe puśčic! (Bracovce MCH)
L. pusťiď zrno na vaľce (Tvrdošín TRS) - vysypať a zomlieť
2. prestať niečo al. niekoho držať a tým uvoľniť: Len pusťi to goleso a už buďe kotúl dolu zahradou! (St. Hory BB); Pusťi mi ruku! (V. Bielice TOP); Pusťev kormán a bác, bóv járku (Lapáš NIT); Nékerí aj puscili korman a tak sa bicigluvali (Zvončín TRN); Dolu brehom ňepuśčil z ruki kormaň na bicigľu (Spiš. Štvrtok LVO); Vreśčel na cale rati, muśela mi ho puśčic (Okruhlé GIR); Puś toho zajačka, bo mu daco narobiš! (Falkušovce MCH)
F. vláda ma pusťila (Kňažia DK) - zoslabla som; (kosovisko) z rukú ňepusťili (Čelovce MK) - neodložili, pracovali bez oddychu; pusťil grošíg z ruki (Podbiel TRS) - minul, utratil peniaze; ňejeden groš pusťiu̯ s kešeňe (Srňacie DK) - premárnil; čo máž v hrsti, vádz nepusti! (Lukáčovce HLO) - drž sa svojho; chír je puscení (Blatné MOD) - hovorí sa o tom; zlí forman, kerí si puscí bidž z ruki (Bošáca TRČ) - zle pochodí, kto sa vzdá moci, vedenia; pusťiť sojku (Martin), puśčidz holupka (Bracovce MCH) - zjemn. vypustiť plyny z konečníka, prdnúť
3. uvoľniť niečo al. niekoho tak, že klesne do nižšej polohy, spustiť: Potom aj mňa sťeli pusťiď do stuňňi (Hul VRB); Mi zme ze samého vrchňého poschoďá puscili štraneg a púščali zme sa po jedném dole (Bernolákovo BRA)
F. pusťiu̯ dolu gágorom roďičouské mozoľe (Ležiachov MAR), cali svoj majetek puśčil dolu gagorom (Spiš. Štvrtok LVO) - prepil; puśčidz dolu gagorom (Bracovce MCH) - prepiť
4. vložiť al. vpustiť niečo do tekutiny (napr. vajce, lyžičku); ponoriť, vnoriť: Moja ďiouka, ľen tak ťíško pusťi ľižičku tanu a viťiahňi, tak sa ťi ždi hustuo naberie (Lišov KRU); A tedi do ňej (polievky) vajca puśčic, ta ňemaju ľepšoho jedla (Sobrance); Zapražela juški raškovej, abo priňesla kurej poľeuki, do teho puščela vajco (Rozhanovce KOŠ)
5. dať, nechať unášať (prúdom ap.): A tí dzeci, tí dávali sestri do takéj kisňice a puscili íh dole vodú (Jablonové MAL); Ta toto dzecko od ňej źaľi, puśčiľi ho na vodu (Močarany MCH)
6. csl dovoliť odchod
a. uvoľniť niekoho zo služby ap.: Keď_o pusťiľi, bou̯ ťäško pretím raňení a potom sa mu to obnoviu̯o (Zázrivá DK); A tag napole maróda ma pusťiľi (Turíčky LUČ); Už náz moseu̯ pusťiď z roboti, lebo od rána toho bolo dosť (Súlovce TOP); Povojančeu̯ dva mesáce a pustili ho domov (Bánovce n. Bebr.); Na fronte bou̯ aj ranení, ale domo ho nepuscili (Dobrá Voda PIE); Já mislím, že polír mia pusťí (Skalica); Puśčiľi ho z vojni a už je doma (Kanaš PRE)
b. prepustiť zadržaného na slobodu: Že kto bou̯ železniča̋r, nech sa hlási, že to sä na pustenia, že budem oslobodení (Stankovany RUŽ); Potom oťedz narobili horárom strachu, tag ma pusťili (Poniky BB); Tí kot chiťeľi pospoľiteho vojáka, zbran mu zva̋ľi a pusťiľi ho na slobodu (Turíčky LUČ); Opilého strčili do háreštu, vitriezveu̯, pusťili ho domov (Bánovce n. Bebr.); Jeho potom áreštuvali, ale potom ho puscili z vazená (Dobrá Voda PIE); Nemohli ím ňic spravit, puscili ích tí četňíci (Jablonové MAL); Pitva už znala, že dostal dajaku chorotu, že mi ňevinovate, ta vedz nas puśčiľi (Fintice PRE)
c. niekomu, dať súhlas, aby niekto niekam išiel: Ke_dzme išľi na zábavu, išla jedna staršia osoba s nami, ňepusťiľi ňikoho samého (Ležiachov MAR); Ná_zasi ňepusťiľi a miseľi zme hrať (Detva ZVO); Ňeská ňikoho ňepusťíme halaškuvať, pojďeťe s nama do zahraďi kopať (Pukanec LVI); A oňi mia nesceli puscit (Borinka BRA); Jeden tíden jedna višla do kostola, druhí tíden druhá boli puscená (Ružindol TRN); Šecko som spravila, čo mi kázali, len abi ma pusťili na muziku (Lapáš NIT); No aľe madz jih ňescela puščic, žebi išľi dagdze do mesta (Brezina TRB)
d. umožniť niekomu vstup, prístup al. prechod: Hafan ňepusťí do domu cudzieho človeka (Kraľovany DK); Keť príďe mladá ňevesta (po sobáši) do domu prvuo, tag hu uš tam kuchárka čakala zo sekerou na prahu a do prahu rúbala, že hu ňepusťí, ľebo že ona ňevie, skaďe je ona (M. Lehota NB); A svadobňíkou s tejma duchnámi ňepusťiľi, pokiau̯ mladej zaď ňezaplaťiu̯ mláďencom víkupné (Lešť MK); Dzetko uš trískali na dvere, ale oni sa o tí dvere opreli chrptom a nesceli ích puscid núter (Zvončín TRN); Ten pez bó takí nazúrení, že ho aňi do dvóra ňepusťev (Lapáš NIT); Na laze zme mali takého velkého ovčára, ten nikoho nepustel (Val. Belá PDZ); Mladi i starši družba muśeľi placidz, bo jih ňechceľi puśčidz do chiži (Rankovce KOŠ); A ked dzedo išol, dzeda ňescela ňijag do zachoda puščic (Brezina TRB); Bes povoľeňa ce ňepušča dnu (Spiš. Podhradie LVO)
F. puscil mu vež do kožucha (Bošáca TRČ), puscil mu buchu do ucha (Bošáca TRČ) - vnukol mu znepokojujúcu myšlienku, vzbudil v ňom podozrenie; puscil si vež do kožucha (Brestovany TRN) - dôveroval falošnému človeku; puscil capa do zahradi (Bošáca TRČ) - zveril niečo nespoľahlivému človeku; chodňíg váz ňepusťí (Krpeľany MAR), cesta váz nepuscí (Zvončín TRN) - nezablúdite; keť pusťí za grož hladu do brucha, aňi za šezď ho ňevižeňie (Blatnica MAR), keť pusťí do seba za grajciar hladu, ňevižeňie ho aňi za šesták (Detva ZVO) - kto schudobnie, ťažko sa zbaví biedy; puz hada do rukáva, vojďe ťi do pazuchi (Jasenová DK), pusci si hada do rukáva a vleze ťi aj za ňadra (Láb MAL), pusci hada do rukáva, véjde ci až za nadre (Červeník HLO) - aj malý ústupok zlu sa začne šíriť; nečestný človek zneužíva ochotu iného; puzď Hronca do domca, vižene ťe aj z ulici konca (Revúca) - treba si dávať pozor, byť opatrný pri styku s cudzími ľuďmi; klučka ho puscila (Bošáca TRČ) - odišiel bez dovolenia; nasucho ňepuśča aňi jednoho (mládenca) (Šamudovce MCH) - každého (domáci mládenci) zbijú; puś psa pot stul, vijdze ci na stul (Bracovce MCH) - o nevďačnosti za preukázané dobro; puscil to nahlucho (Bzince p. Jav. NMV), pustel to nahlucho (Myjava) - tváril sa, že nepočuje; vedome si nevšimol, nereagoval na niečo; puśčil jednim uchom dnuka a druhim vonka (Bracovce MCH) - nevenoval tomu pozornosť; pusťi to z hlavi (Rim. Píla RS) - prestaň na to myslieť, prestaň sa tým zaoberať; mám pusťenú hlavu (Mošovce MAR) - zried. som bez starostí
7. csl (dočasne) umožniť zvieratám voľný pohyb obyč. vo vymedzenom priestore; vypustiť (napr. z chlieva, ohrady, klietky ap.): Ľen čo zme kravu pusťiľi na Pašienki, pochiťiľi hu (druhé kravy) klať (Ležiachov MAR); Na lúke pusťiľi pasťieri krave a bolo po kosienku (V. Lom MK); Pusťa̋ íh do tábli (Betliar ROŽ); Každí sám sme si pásľi, ľen tag voľňe puscené (Podmanín PB); Gdo puscel ti sľiepki, šag zas šetko popaprú! (Rajec ŽIL); Žriébacko nemóhlo bit pustené vólno, to ván stváralo nesmiérné divi (Trenč. Závada TRČ); Telce pusťili na dvór, abi si postrečkuvali (Bánovce n. Bebr.); Desaddnové kurátká už móže puscid na dvór, ked_e pekne (Brestovany TRN); Idzem puśčidz huśi do dvora (Torysa SAB); Ňetreba puśčic kravi na totu kapustu (Petrovany PRE)
L. pusťiď do škodi (Detva ZVO) - nechať pásť sa na cudzom pozemku bez dovolenia; puśčil na nas psa (Sečovce TRB) - nahuckal; koňe som pusťiu̯ kalupom (Polerieka MAR) - popohnal do rýchleho behu, do cvalu
F. je, jako bi ból z reťaze puscení (Bošáca TRČ) - (obyč. o dieťati) je nezbedný, roztopašný, bujný, divý
8. umožniť samcovi oplodniť samicu domáceho zvieraťa, pripustiť: Bača musí ulachatuvať, kedi začňe hoňeňie, abi mohó pusťeď barani (Prochot NB)
9. pristaviť, pripustiť mláďa (domácich zvierat) k vemenu matky: Ťeľa zme po_ňu pusťile ľem o šez hoďím (Čelovce MK); Pusťi ťela, zakedi podojín, sa nacecia (Brodzany TOP); Ket plegá tela, to ho puscí pot kravu, sprvu mu pomahá aj prstáma, abi sa naučilo chicit cecek (Blatné MOD); Pusťiľi (teľa) pot kravu (Brusno PDZ); Puśčil ceľe nacickac še (Stanča TRB)
L. pijavice pusťiťi (niekomu) (Ozdín LUČ) - liečiť niekoho prikladaním pijavíc
10. nechať prepraviť, dať doručiť, odoslať (o liste, telegrame, ozname ap.): Puscili po tích študentoch telegram (Jablonové MAL); Išol puśčic pismo (Dl. Lúka BAR); puśčidz (Jankoj) telegraf na vojnu (Stanča TRB)
11. umožniť vniknutie, priechod al. únik (o kvapalnej al. plynnej látke), nechať pretekať, tiecť: Do brblákou zme ňeraďi točeľi, to povetria ňekcelo pusťeď vodu dnu (Pukanec LVI); Lebo ke_to páleu̯ a prišou̯ do toho vetor, tag otkeďe fúkau̯, taďe ňepusťeu̯ ten ďín (Tek. Breznica NB); Pustil paru s kotla (Lukáčovce HLO); Kva_zme puscili prez hada a slivovica téku̯a (Kuchyňa MAL); A potom trošku sa toho tam uš puscilo téj vodi (Mor. Lieskové NMV); Ňemci puśčiľi na ňich (na Rusov) Čarnu vodu (Hažín MCH)
L. pusťil mu bantľe (Košťany n. Tur. MAR), pusťev mu bále (Koniarovce TOP) - rozpáral mu brucho, zabil ho pichnutím do brucha; pustil mu žilu (Mur. Dl. Lúka REV) - vypustil isté množstvo krvi zo žily ako liečebný úkon; (krave) puscit paru (Trakovice HLO) - trokárom vypustiť plyn z tráviacich dutín zdutého zvieraťa
F. ved ja̋ ťi pusťím žilu! (Krivá DK) - vypomstím sa ti; (talijánská atalérija) puscila velkí ohen (Šípkové PIE) - začala strieľať, spustila paľbu; puśčidz do luftu (Sobrance) - výbušninou vyhodiť do vzduchu
12. dať na všeobecnú známosť, rozhlásiť, rozchýriť: Kľebetu po ďeďiňe pusťiu̯ (Slovany MAR); Pusciu̯ chíre, že sa bude žeňit (Brodské SKA); Puśčiľi po valaľe, že jih Marča śe budze odava_dza jakohośka iňdžimira (Bracovce MCH); puśčil o sebe chir (Dl. Lúka BAR)
L. ohlaški puščic (Zborov BAR) - oficiálne oznámiť úmysel cirkevne sa zosobášiť
13. uvoľniť, vydať zo seba
a. nejakú svoju súčasť (tekutinu, šťavu, srsť ap.): Nažmejkanej čerešňe podrúzgale drevenem drúzgalom, žebe vodu pusťile tom suďe (Čelovce MK); Surovie kože sa hádzaľi do lúhou, abi pusťeľi srsť (Pukanec LVI); Ke_dzačau̯ jezď a spraveu̯ takú janku, pusťilo si to (kalkíš) takú voďičku, jag met, keď je rietki (V. Maňa VRB); Ťela glmá kravu, ňesťe mu pusťiťi mlieko (Návojovce TOP); Maso sa dalo na dva, na tri tídne do korita, tam sa posolilo, aš puscilo ten rósol, poton sa zaúdzilo (Modranka TRN); Kedz meso puśči śčavu, usipem dakuz muki (Laškovce MCH)
b. nejakú novú časť (o rastlinách, hľuzách ap.), vyhnať (korene, puky, klíčky ap.): Vičirkane prúti pusťili koreňe (Str. Plachtince MK); Prút sa pritáhov a okrútev okolo korena a polovička sa zakopala, na druhí rok pustev korene a na druhí rok sa mohov aj presádat (Lukáčovce HLO); Vežme na jar dluši pruti a zohňe jih do žemi, prisipe z hľinu a tak pušča koreňi (V. Kazimír TRB); Vecka śe davaľi (viničné prúty) do źemi, žebi puščeli koreňi a vec śe odrezalo a sadzilo, dze bulo potrebno (Kaluža MCH); pusťiť korienok (Mošovce MAR)
c. pri praní farbu al. zafarbiť niečo iné: Kec com išla praťi, vršňíki son zo spoňňíkou pootparuvala, abi mi ňepusťili červenú farbu na biele spoňňíki (Návojovce TOP); Ešče son tento ručníg len ráz oprala a už je puscení (Bošáca TRČ); Ten štof puśčil farbu (Dl. Lúka BAR)
d. včel. (v spoj. pustiť roj, roja) osamostatniť sa (o časti včelstva, ktoré sa s rojovou matkou vyrojí z úľa a usadí sa ako nová včelia rodina): Každí bal má matku, keť pusťia roj, vona iďe von a čeli za ňov (V. Maňa VRB); Vindú aj dva roje, ked híh je moc, jeden klát puscí aj dva roje (V. Rovné BYT); Veru son sa já za dzecka namerkuvala s cingáčom pri ščelách, ked mali puscid roj (Hrnčiarovce n. Par. TRN); A ten perši roj bul taki mocni, že i von puśčel roja (Rozhanovce KOŠ)
L. pusťiťi žihallo (V. Maňa VRB), puśčic žanglo (Dl. Lúka BAR), žadlo puscic (Plechotice TRB) - (o včele) pichnúť, uštipnúť; pusciu̯a vodu (Rača BRA), puśčila porvaski (Hradisko SAB, Snina) - (o krave) vytiekla jej plodová voda; okuliáre mi pusťili rosu (V. Maňa VRB); okná pustili rosu (Lukáčovce HLO) - zarosili sa, zahmlili sa
F. teľo, jag bi mucha puśčila mušiňec (Ratvaj SAB) - veľmi málo; ten u ťebä ňepusťí dlchší koreň (Košťany n. Tur. MAR) - dlho nezostane; duhí koreň tam puscili (Bošáca TRČ) - zostali tam dlho; pussí pazúri (V. Rovné BYT) - a) vystrčí b) prejaví zákernosť; pusťiu̯ brki (Mošovce MAR), pusťiu̯ peria (Valča MAR) - minul, utratil peniaze; zubi mu pusťeu̯ tem pes (Semerovo HUR) - pohrýzol ho; aňi kapku kervi bi ňebula puscila (Letanovce SNV) - veľmi sa zľakla; slnce pusťelo lúśe do izbe (Kociha RS) - zasvietilo
14. dať sa odstrániť, uvoľniť sa praním (o škvrne, špine na odeve ap.): Ten flak ňesťe pusťiť (V. Bielice TOP); Volačo mi klaplo na obrus, to už nepuscí, nesce to zéjdzit (Zvončín TRN); Z midlovinu ľepše špina puśči (Bzenov PRE); Ot čoho śi śe zamurcal, šak to ňesce puśčic! (Ložín MCH)
15. niekomu niečo predať al. prenechať, odstúpiť niekomu niečo: Ťetka honobila majetok, ale raz ho misela pusťiť (Sedl. Dubová DK); Fur_doňho hučav, aš sa mu podarilo opkrkaď ho a pusťev mu tú dobrú dojku (V. Maňa VRB); Ňekce to (pole) pusťiť (Kalinka ZVO); Pustil mi mech krompeló (Šivetice REV); Ból bi náž Jano sprostí, kebi si pustel kuz lúki (Závada TRČ); Puscil mi polovičku téj zahratki (Bzince p. Jav. NMV); Puscíl mi ten vinohrat potom lacinší (Zvončín TRN); To jedno prasa bis mi moheu̯ aj puscit (Brodské SKA); Koňe som puśčil druhemu a puśčil som śe do cimermanki (Záhradné PRE)
16. uviesť do chodu, do prevádzky, do činnosti (o prístrojoch, mechanizmoch ap.): Máme aj mi doma rádijo, tag ja ho zauše pusťím (Devičie KRU); Dvanastim roku puśčil tu mlin jeden (Záhradné PRE); Puź radijou, naj posluchame, co u śvece novoho! (Bracovce MCH)
F. ti si, ako kebi mlin pusťiu̯ (Poniky BB) - stále rozprávaš, rapoceš; pusťiď hubu po hore (Mošovce MAR) - začať zbytočne veľa hovoriť, tárať; puscíl si hubu na špacírku (Zvončín TRN) - povedal, čo nebolo treba; vyzradil tajomstvo
17. prestať držať v jednom kuse, povoliť, roztrhnúť sa, prasknúť: Keď dobre poobíja hámrikom, skala potom pusťí (Or. Biely Potok TRS); Stane sa, že obruč puscí, praskne pri búrlivém kisnucí alebo ked_e prežratá (Vinosady MOD); A na kraju bula taka korbička, že śe tag zacislo toto, že ňepuśčilo, že to muśelo bic fest pevne (Buglovce LVO)
18. umožniť pohyb (po nejakú hranicu); umožniť prejsť (rozmermi): Kcela som podís_popod rampu, aľe tem batoh ma ňepusťiu̯ (Ležiachov MAR); Huboko orau̯, ako ho pusťeu̯ (plaz) (V. Suchá RS); Kováči robili aj dzúrku do zákolesníka, tan sa prevléklo menšé brko, pérí ho nepuscilo (Brestovany TRN)
19. vytvoriť pokračovanie niečoho, predĺžiť (napr. výkop ap.): Banujem, že som základi nepuscíl dál ešče ale štiri metre (Zvončín TRN); Maľi eśi hoľem pulmetra jarek puśčidz dolu (Baldovce LVO); Verch sebe o tri metre puśčil (Vranov)
20. rozpustiť, roztopiť (obyč. pôsobením tepla al. v tekutine): Daj pusťiď maslo na zásmašku! (Návojovce TOP); To moseli čeka_do jari, aš puscá ladi (Modranka TRN)
21. neos. nastať (o odmäku), otepliť sa (o počasí): Fčéra to dobre pusciu̯o (Rozbehy SEN)
22. expr. dať niekomu zaucho, vlepiť, streliť: Taku ci puśčim, že śe ňespoznaš (Prešov)
23. expr. vypustiť vetry al. výkaly (o človeku): Starí oťiec sa staveu̯, že mnoho rázi nahlas pusťí (Podhájska VRB); Súrka prišla nan, ta pustil do gatí (Jelšava REV); Akí je tu smrát, istotne si to ti pustiél (Kobeliarovo ROŽ); Volachto tu dobre pusťev (V. Bielice TOP); Puscel do gací, posral sa (Prosné PB); Do to puscíl? Jakí je tu smrat! (Dol. Lovčice TRN); Aľe śi poradňe puśčil, bo tu tiranski smrut (Kendice PRE)
F. puščil do gaší (Kameňany REV), pusťil do gaťí (Lapáš NIT), puscil do galót (Dol. Lovčice TRN), puśčil do gač, do nohavok (Bracovce MCH) - veľmi sa zľakol

pustiť sa dok.
1. prestať sa niekoho al. niečoho držať: Pusťiu̯ sa rebríka a zľeťeu̯ na zem, ľen-ľen že sa ňezahlušiu̯ (Trnovo MAR); Šak sa ma to ďecko ňepusťí, ľen čo sa ľiepňia na mňa (Čičmany ŽIL); No aľe z jednu ruku mi išče ňeznal bicigeľ kormaňovac, puščil mi še z jednu ruku a zo mnu buchlo tam do toho prachu (Brezina TRB)
2. pohnúť sa smerom nadol, spustiť sa: Dolu Strážou sa ľen dobrí ližiar odvážiu̯ pusťiť (Socovce MAR); Puscili zme sa na sánkáh dole brehom (Zvončín TRN); Zoz hrunka me še puščiľi na sankoh dolu (V. Kazimír TRB)
3. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa do niečoho: A učiťeľka sa pusťila do plaču (Ležiachov MAR); Kebi sa ten pusťiu̯ do rospráuki! (Paludza LM); Aľe sa pusťila len tag jarčid osretke (St. Hory BB); Pusťile zme sa hňet skraja hore maľine zbieraťi (Čelovce MK); Puščili smo se do kosena̋ (Kameňany REV); Najťáž do roboti sa pusťiťi, uš poton to lachšé iďe (Bánovce n. Bebr.); Tak sa pusťev krížom uťekať ces to zbožé za nama (Lapáš NIT); Reku hu (volavku) zrazín dole, ale ona sa puscila lecet (Bučany HLO); Mosín sa pusťid do obiéraná, kerési ovocié už hrube cuká (Dol. Súča TRČ); Ta ked je cali dzeň u roboce, ta večar ňezna, co skorej chvatac, či daco prerajbac, či dzecom opatrec pisanki, abo še do vareňa puščic (Brezina TRB); Ta śe puśčime do tkaňa (Niž. Šebastová PRE); Puśčiľi śe lajdakovac (Sobrance); Jag vidzel, že ho idu bic, ta śe puśčil bežedz do poľa (Bracovce MCH)
L. pusťilo sa do dážďa (Martin), pusťilo sa g ďážďu (Detva ZVO) - neos. začalo pršať; pustí se do pirohoch (Rochovce ROŽ) - začne ich variť alebo jesť
F. pusťiu̯ sa vnohi (Košťany n. Tur. MAR), pusťil se vnohi (Čierna Lehota ROŽ) - začal rýchlo utekať, rozbehol sa; pusťil se do pola (Rybník REV) - začal sa neprimerane zabávať, roztatáril sa
4. ísť, vybrať sa nejakým smerom, pobrať sa niekam; vydať sa, dať sa na cestu: Koňe sa pusťiu̯i v doľinu a hnau̯i do zabiťa̋ (Zázrivá DK); Takou pastvinou zme sa pusťiľi peší (Kriváň ZVO); Tak som sa ja pusťiu̯ dodola s furou (Polomka BRE); Pusťil se za ním dló grúnom (Rochovce ROŽ); Nech sa robí, čo sce, já son sa pustél po hore aj tú tmú (Trenč. Závada TRČ); Nechocte tadze, to si modz nadéjdete, puscite sa po hentom chonníku! (Brestovany TRN); Puśčil śe na drahu sam a drahi ňeznal (Ratvaj SAB); No a vedz ja śe puśčila tag na druhi dzeň uš potim do Lastomira (Sobrance)
F. pustel sa na zlú cestu (Trenč. Závada TRČ), puśčil śe na planu drahu (Dl. Lúka BAR) - začal zlý spôsob života, mravne upadol; puscil sa po néj (Sereď GAL), puscíl sa po nej (Ružindol TRN) - išiel za ňou; začal ju prenasledovať
5. začať tiecť: Z vapnom bulo zľe robiť, krf sa ľachko pusťila z nosa (Brezovica TRS); Pacou̯_o po nose, hňe_ca mu krú pusťila (Bodorová MAR); Krv se mu pusťila z nosa (Revúčka REV); Haňe sa odbierala päta, ľebo stupila bosú nohú na tŕn a fčera sa héj puscil hnoj s ňiéj (Brvnište PB); Pusciu̯ sa mi sopel (Láb MAL); Puśčila śe mu kreu, ta do pu_lavora (Vranov); Puśčila śe mu krev z nosa (Dl. Lúka BAR); Z huroch śe puśčila voda, ta dolu jarkem lamotala (Ovčie PRE); Puśčila śe mi kreu z nosa (Bracovce MCH)
L. vret sä mi pustiél (Kobeliarovo ROŽ) - začal mi z neho vytekať hnis
6. začať padať (o zrážkach): Veľkí dášť sa pusťiu̯ (Párnica DK); Taká zľieva sa pusťila, že do minúti zme boľi mokrí aňi činčuri (Ležiachov MAR); Puscila sa leja (Brestovany TRN); Fajni diźdžik śe puśčil (Dl. Lúka BAR); Puśčil śe taki diś, že na krog ňebulo vidno (Bracovce MCH)
7. rozpustiť sa, roztopiť sa (obyč. pôsobením tepla al. v tekutine): Sňech sa uš pusťiu̯ (Chlebnice DK); Bolo treba zisťeť, aká horúčava, abi sa ťen cín nútri pusťeu̯ (Žarnovica NB); Cukor sa uš pusťev (V. Bielice TOP); Snach sa pustev (Lukáčovce HLO); Odrázu prišlo teplo, snach sa narás puscev a to potom bola samá plahoč (Šípkové PIE); Ke_ca pusťia sňahi na našich kopcoch, to už inďe dávno kravi pasú (Čičmany ŽIL)
8. stať sa čistým uvoľnením nežiaducej zložky: Aňi śe ňepuśči ot farbi (Fintice PRE)
9. expr. začať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť; napadnúť niekoho: Takuo chlapča sa ťi to do mňa pusťí! (Košťany n. Tur. MAR); Čo to bolo za pišišvora, čo sa tan pusťev do tíh žién? (V. Maňa VRB); Ale už aj bili psi tadi, puscili sa do ňích, hauptmana rostrhali (Záh. Bystrica BRA); Z gurážon sa puscili do seba (Brestovany TRN); Pez začal ščekad a ščeli sa pustili do neho (Mor. Lieskové NMV); A z jidom do mňe śe puśčiu̯ (Sobrance); Puśčila śe do nas, že to jej plachcina, že me ju ukradľi (Bracovce MCH)
F. pusťiľi sa do vlasou (Košťany n. Tur. MAR) - navzájom sa napadli, začali sa hádať al. biť
10. uvoľniť sa (z celku): Pusťilo sa mi očko na svetri (V. Bielice TOP); Ge príkladu pančuchi, ket sa cverna pretrhne, hnet sa puscí očko (Šípkové PIE)

pustiť si dok. expr.
1. odpiť si, upiť si, vypiť si (obyč. alkoholický nápoj): Ňemán pohára, ľen takto s fľaši si pusťi! (Pukanec LVI); Kmotre, spraveu̯ so_medové, po_ci pusťiť! (Skačany TOP); Už boli starí ten dzetko, ale každé ráno si puscili zusku páleného (Šípkové PIE); Len jeden hut páleného si puscil (Bošáca TRČ); A teda nékedi sen si aj pusťiu̯, teda šak (Mokrý Háj SKA)
F. pusťi si na svedomia! (Pukanec LVI) - primerane si odpi
2. zafajčiť si, potiahnuť si: Len dva-tri džími som si puščil (Gem. Milhosť REV)

pustiť dk
1. čo prestať držať, nechať padnúť al. uniknúť niečo: chitilo se ščuky 4 a plodu, kteri se pustil do ribnyku kusow 29 (ŽILINA 1700-02); Jokabed matka, jeho (Mojžiša) do kossára pleteného wložila a po wode pustila (PrW 1780)
L. p. uzdu čomu nechať voľný priebeh niečomu: calwinske a kapernaitske consequential odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili (TP 1691); (Šalamún) wzdu pustil žadosty sweg (PP 1734); indulget genuo suo: uzdu hňewu pustiti (WU 1750)
2. dovoliť, umožniť niekomu niekam ísť, niečo urobiť: že ste my pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg bany (TOPOĽČANY 1535); hetman wsal stiri zlatti od pacholka, pustil go do domu (BARDEJOV 1597); pryssli trya Nemcy na Kutyfakuw dom a prosili se, aby gich do domu pustil (KRUPINA 1691); (Erdög Jánoš) mluwil sweg žene, ktera ho držala: Pust ma, wolaktereho zastrelim (LACLAVÁ 1708); pusty ma, nebo y tyeba zarazim tu paliczu (NITRA 1746); pusťime mlaďenca k roďine swojéj (BR 1785); kdiss by ho (koňa) mel w zawot pustiti, pretim dnom uwed ho do teple lazne (RG 18. st)
L. Fabiusa gedinki wlas, ktery wipil w mleku, zahrdusil a nepustil do dalssiho weku (GV 1755) nenechal ho žiť; dabelskim pokussenim se protiwil, swe telo skrze půsti mrtwil, po wuli mu nedal, do nečistot telesnych nepustil (MK 18. st) nedovolil zhrešiť
3. nechať niečo uniknúť, alebo vniknúť niekam: lid izraelský se ďiwil, mannu když Bůh z nebe pustil (CC 1655); kdisz dietj male dostanu vred aneb nemoc, niekolko kvapky na jazik pustit (RT 17. st); k oprawdiwemu pokrmu potrebne ge, aby člowek do úst prygal a dolu hrdlem pustyl, čo požywa (PP 1734) prehltol; gestli bj mlinar wodi tolko nepustiu na koleso, gako ge treba (KRUPINA 1755); gulku pustim do neho (KOMJATNÁ 1779)
L. p. moč, vodu vymočiť sa: issel sem mocž w nocy pustitj wen (KRUPINA 1675); kdy nekdo wody pustiti nemuže (RTA 17. st); kdo nemůž wuodu pustiti, war koren (zo žihľavy) wo wjne a pj (RT 17. st); krv žilu vypustiť krv zo žily, odobrať krv: sanguinem e brachio mittere: krew pustiti (WU 1750); na ruce neb noze žilu dati pustity (HT 1760)
F. o, mily Pane, pust mymo sebe hnew swug a prchliwost, kterauz se hnevass na nas (AgS 1708) zanechaj hnev, nehnevaj sa na nás; p. na vietor, mimo uší nevšimnúť si, nebrať do úvahy: (:papežency:) slowo božj na wjtr pustily a potupily (NITRA 1670); Franciscus Costerus tu knyhu hollandskym stawum offerowal a poslal, naramňe ge prosyce, aby mimo ussy tuto wec ňepustyli (PP 1734); p. dušu zomrieť: animam agere: umriti, žiwot dokonati, dussy pustiti (WU 1750); Hektor ho se wssjm odenjm na dwa kusy rozsekl, že w nahlosti dussy pustil (HI 18. st)
4. čo na koho (o pohromách, treste ap.) dopustiť, priviesť niečo na niekoho: gestly se ginačž sprawowaty budete, pusty na was Pan Búch wsselike zlorečeny (BYTČA 1637); (Boh) pustsi na zlich nyevernich z trúna szvoho hrozné pokarhanyé (DŽ 1752); tento ráz pustjym wsecko trestáni mé na srdco twé (KB 1757); Panwas smutnu nechal, bratr was opustil, Buh podle swe rady prut swug na was pustil (LCa 18. st)
5. koho, čo opustiť, zanechať: wssecko pritelstwj tohoto sweta musiss pustity (CO 17. st); jestliže sa ňekterá z manželek ňepáčí, múže ju pusťiť, odhnať a s ňú roztrhnúť manzelstvý (BR 1785)
L. hned od Noveho roku pustili na pusto role sve (TVRDOŠÍN 1686 LP)
6. adm čo, koho (ku) komu (o majetku) dať, prepustiť, prenechať niekomu niečo, niekoho: Petrass ty penize k mey rucze a k mym syrotam pusty (ŽK 1454); pustili sme dwa pluhy, geden z Hlinika, druhy z Chotessowi (!) (BYTČA 1484 SČL); pan Jan Benyczky starssy pustil p. Ferenczowy w Horney Mycziney sedlaka sweho Jakuba Smrthnyka, zato pak pan Ferencz pustil gemu Thureczkom wydyeku w Prybowczech swych dwuch podanych (H. MIČINÁ 1570); Caban Gurčo pustil slobodne s toho farowanja dwa lazy (SLIAČE 1635); Guro Kerkel pustil gednu sstwrtku wynohrada (svojej dcére Anne) (TRSTÍN 1703); po pritelskj pogednawssj se, pustil Janos bratu zahradu (LEVOČA 1732)
L. p. na árendu, do árendy, árendovým spôsobom, do zálohy, záložným spôsobom dať do prenájmu: tohože cžasu Ssteffan Domko ocžimowi swemu Michalowi Mudronowi pustil swe wssecki role na arendu ku vžiwanj (P. ĽUPČA 1600); grunt Balogowsky tak recženy založnym spusobem spustily sme Geho Milosti panu Lehoczky Imrowy (BYSTRIČKA 1700); wssecy wespolek gsme sa uradily obecsny dwochodek nass, totissto krčmu winnu do arendy pustit (H. STRHÁRE 1730); pustila sem Geho Milosti do zalohu fundus aneb grunt Passkalou ta rečeni (NOVÁKY 1755); (vdova) pustila arendowym spusobem pánu Rakssany Palowy uživat (úrek) (TURIEC 1759); p. na erek, urek zanechať do trvalého užívania: Wozar Michal spolu z Ankou pred radnimj panj horemu panu Mihalowj wodlowaly a pustily na erek (BÁTOVCE 1625); znamo činim, že sem pustil Geho Oppatrnosty Trubačzowy geden kus zeme powisse zahrady spitalskeg na urek (MARTIN 1682); p. v ruky, k rukám, do rúk dať (ako dedičstvo) do užívania: magi gim tu luku w ruki pustiti (PREŠOV 1603); od otci pak anebo od matki poradkv abi se mv k rukam pustili (KRUPINA 1663); fundum alteri transcribere: ďedictwi do ginssych ruk pústiti (KS 1763); p. k užívaniu, na večitý úžitok, do úžitku dať do trvalého užívania: gedno giutro žeme gegi k uziwani pustiel do wiplaczeny takoweho dluhu (ILAVA 1632); Martin Franowiech na weczity užitek pustil laz, totižto oraczinu w Czerniku fl 6 d 25 (TURANY 1637); pany Anna swu czastku k rozdielu pustila mezy sinow (T. TEPLÁ 1635) rozdelila; p. do kúpy do predaja, k predaju, na predaj dať na predaj: gestlibi negdy Martin Gonglik k prodagu chtel (grefty) pustit, gestli pak by na prodag pustily (kus role), aby stranka pritelska k tomu prykrocit mohla (TRSTÍN 1688; 1701); mug dom w predmesty do kupj pustitj sem mel (KRUPINA 1740)
7. čo uviesť do činnosti, do chodu, spustiť, začať niečo robiť: na tobie zadame dle sprawedlnosti, zie tyz miesstianom nassym prawo na nie pustiss a ge tazati rozkazess (BRATISLAVA 1526); na Frasstaczkem giz obiraczku pustili (MALŽENICE 1607); kamene y kola tak wihotowit, že len potom pustit, ažby dobre mlely (BARDEJOV 1692); a ty Matej, fujaru, pust na tú hrubú dieru (PV 1792); kuruc z djel welmi tuho strelbu pustil (ŽD 1799)
8. čo (o koreňoch) zapustiť, (o výhonkoch) vyhnať: janoklyka menssy nam znama gest, koreny naywetssy požiwame, lysty ma rozdelene, z nychž to nahoru ratolestny z nych pusty prut (HL 17. st); semeno koreni pustilo, tak zrústlo, že y owocj prinéslo (VP 1764); lepši bude list gahodowy, gestli se korene gahodi hluboko w zem nepustj (HRANOVNICA 18. st)
9. čo od seba vydať, vypustiť, uvoľniť niečo: wezmi mnoho wissén, wysip gjch do gedneg kasne, aby gádrá ňeb kostky pustili (VK 1764); deg do nj (do smotany) 3 ližicze mauky, smaž to spolu na vhly, až od sebe maslo pustj (KuK 18. st); púšťať [-ťa-, -te-] ndk
1. k 1: medena truhlicska, czo se flasse do studne pusstagu (L. JÁN 1683); (rybári) pussteli do more syty, chtegjce ryby lowity (PoP 1723-24); dimitto: wypússťám, odsylám, rozesylám, z ruki pússťám (KS 1763); po dwa dni boli chlapi smreky stinat a pussčat (HRANOVNICA 1775) spúšťať z hôr na cestu: ptákuw chiťeních wikupugeme a gích znowu do powetrý po sloboďe pussťáme (BR 1785)
2. k 2: pan Forgac mne poruczil, abych zadnych drabuw precz nepušczel (D. NIVA 1575); (Maruša) ma wyplatyty zete a newestu a do domu nepusstety (OPATOVCE 1579); otec rozkazowal gemu, aby tam za wrch hory (ovce) nepusstal (MARTIN 1623); gia newiem, gestliže gich dnu pusstal mug towaris, nebo on lepeg wie (KRUPINA 1643); (richtár) čelatku nerozumnu wečer ze swetlom wen z yzby abi nepusstal (KLÁŠTOR p. Z. 1733); býka ku krawám okolo zwestowánj Panny Marie neb w mági aneb w čerwenci pussteti (PL 1787) pripúšťať;
x. pren kdo se hnewa, ten pussta ku srdci swemu ohňiweho hada; kteriž mudry do pazuchi sam chtic pussta hada? (GV 1755)
F. y to sem si mislel, ze gest zena spas, protoz som ju pustal na dluchsy provas (KC 1791) dával som jej veľa voľnosti
3. k 3 potrawa do žaludka se pušta (KoB 1666); sul trenu sme pusstely w ussy (HL 17. st); ribnikarom, kdj ribnik pusstali dane na palene d 5 (ŽILINA 1703-05) vypúšťali; kral Salomoneus od strely zachynul, ktery w meste swem zmysslal, gakožto Búh strely pússtal (KrP 1760); do bawlny tri neb ctiry krupegky pusstel a na ucho prikladal (HT 1760); pčela, kteru gestli kdo rozdraži, ged a žihadlo pusca (MiK 18. st);
x. pren když wyrozuměl slowá mé, slzy pusstěl w radosti (WP 1768) slzil; mily clowek už pussta strach (PiA 18. st) strachuje sa
L. p. vodu, moč močiť: mejo: močjm, wodu pausstjm (ASL 1740); w krčme nektery z meskich lidj oprotiwko kresstjanskeho obicege ossemetne moč pusstjali (JELŠAVA 1750); p. krv, žilu odoberať krv: lazebnjk takowy ma se drzety, czo by umel žily sekaty a krew pusstety (P. BYSTRICA 1506); nekdy žily pusstj pausstadlem, odkud krew wistreká (OP 1685); circumscarifico: okolo pússťám, okolo sekám vypúšťam krv zo žily; lacrymo: slzj pússťám plačem; reddo animam spiritum: dussu pússťám (KS 1763) umieram; také ňečo do ussuw pre rečeny zákaz ňepússťagú (BD 1779) nepočúvajú; p. mimo uší, okolo uší, nahlucho, do povetria, mimo seba nevšímať si niečo, nepočúvať: wi ste mu reč do powetry pusstaly (Le 1730); (falošní učitelia) kumstowným mlčenym zhltagu a mymo ussuw pusstagu, to čo gym častokrate do ussuw wtýrame (PP 1734); wssecko to sokol nahlucho pussta a naspat od teg woplawky nawratit se nechce (MS 1758); to wssecko pan richtar okolo usi puscal (KOLAČKOV 1786); takowato pobozna napomenuti hlucima ussima mimo sebe pustegj (remeselníci) (KREMNICA 18. st); (:pokrytec:) kde se neobawa hanby a potupy swetske, tam yhned plasst swug po wetre paussti (TeP 1745) prispôsobuje sa pomerom
4. k 4: Pán Buóh pustsi na zlich nyevernich z trúna szvoho krozné pokarhánye (DŽ 1752)
5. k 5: had kužy swu zbleka (!); orlyce zdaleka letagicz pera pussty (BV 1652); plumesco: perj pússťám (KS 1763); (žaluďové drevo) ktere pry desčy uždicky farbu ze seba pusča (WL 1789)
6. k 6: sam od sebe tu polowicz domu swobodne pussty Ssteffanowi Ssrothowi (P. ĽUPČA 1565); Giryk Abuda dobrowolnw pussta Ianowy Sstewcowy zahradku (MARTIN 1661); s teg pričiny pusstam a do mocy a wlady yrečyte oddawam (PUKANEC 1796);
x. pren preto také y na malé drewo pussťagú lidé žiwoti swé a kdiž gjssli po mori skrze hagow wyslobodili se (KB 1757) zveria
L. Petra Swatka syn (súkno) pusste dedičnjm spusobem (P. ĽUPČA 1596) necháva na zdedenie; p. do rozdielu, do dielu niečo prenechávať na rozdelenie: czokolwek brater staršy gruntowniho statku wymienil a dostal, to wšecko do rozdyelu pustya (TRENČÍN 1596); takowu kriwdu a nerownost ponagprweg strany pany Balkowiczky winahradenu zadaicz takowe specificowane weczi do djelu dobrowolne pustat chteg (S. ĽUPČA 1731); vendito: na prodag mám, pússťám (KS 1763) predávam; p. k užívaniu, do úžitku, do (slobodného) užívania, na irek, na urek, do slobody dávať na užívanie: tyto wecy tobie k vžiwany pusstiame (BYTČA 1619); te zapisane zwerchu rolkj pusczam zaras per manus panu do slobodnego uziwania (S. VES 1670); puščam kopanicu gmeneb Salayovsku do užitku Pavlovi Vavrikovi (BLATNICA 1681); druhu zem celu pred Staru horu na girek gemu sa pussta (KRUPINA 1696); (zem) pussčam na urek njezatrimugice sebe zadno pravo (LEVOČA 1710); Fero Hanes dobrowolne pussta do slobody to že prjehanalisko a mesto neho dawa gemu do užitku obec negake kutyky pod kosu suce (OČOVÁ 1759); p. do zálohu, na záloh dávať do prenájmu: pusstam Geg Milosty do zálohu meho určiteho poddaneho Stacho Gyura (DIVIAKY 1727); in fl 3650 dobrowolnie na zaloch puscame (BRUNOVCE 1742); právo, dlh púšťať na koho prenechávať právo al. podĺžnosť na niekoho iného: w lystku odstupenom mussy sse položiti prawo to aneb dluch ten, ktery sse na gineho pusstia (WZ 1797); ktery prsti do múki pússťa, mosy gich mywati z múku posypané (BlR 18. st) o držaní majetku
7. k 7: (:repyczek:) prutky tienka pussty; (:Ssalweg wlaska:) na zahradach roste, prut z ratolestmy z čtwerhranatimy pausty (HL 17. st); tessko buki wirostagu, rostuc nawisoko, pewne koreňe pussčagu do zeme hluboko (GV 1755);
x. pren cyrkew swata kacyrstwym byt gednuc sudyla a gako zgwnj a gystj blud wiplela ze sweta tohoto nechť y gakokolwek postranne wirostki pussta a ffalessnými prutmi se pučý; bez učeny Slowa božyho prawa wýra koreňa ňepússta (PP 1734) neupevňuje sa
8. k 8: exudo: wypocugem se, wlhkost pússťám, wytláčam (KS 1763) potím sa; kdiž sa kluchti pusstagu a ladi gidu, pribitke a domi nasse hubia (VALASKÁ 1771); (kvet) gak se bude mat paliť anebo pussťiat, treba dobre merkovať (TCh 18. st); pustiť sa dk
1. koho prestať sa držať niekoho, niečoho: potom když gsme se pustili, uchitil gsem gednu paličku a poudjeral sem ho za chrbat (PUKANEC 1788)
2. do čoho začať niečo robiť, dať sa, chytiť sa do niečoho: pustili sme gse bezat (TOPOĽČANY 1554); a tak ze se pustil w behy (BREZNIČKA 1585); Ambrussow pustil se bezet k Dudaczkowy (ILAVA 1651); zena to wyreknúcze do plaču se pustila (PeP 1771); widime jakemu nebrezpečenstwy se ten odezdáwa, ktery se do zleho towárisstwa pustj (PrP 1780); prw se nepustim dotud do bogu, dokud sa nezwim, s kim mam sa potikaty (MiK 18. st)
L. potom se pustila w smluwu (P. ĽUPČA 1598) začala sa dohovárať, jednať; a tak my powazili sme žádost Geho Welkomožnosti a pritomnich panov sudczow primluwu, pustili sme se do porownany pritelskeho s nimy (GALANTA 1663); nech se do prawa pustya (KoB 1666) nech sa začnú súdiť cvarcto: do uskosti, do těžkosti priwésti, w málomyslnost se pustiti (WU 1750) prepadnúť malomyseľnosti
3. za kým, do čoho, kam, kade, čím dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu al. za niekým: pan Fferencz na plti dolu se pustil (ŽILINA 1585); kazali mi lesom se puscicz (PREŠOV 1608); riba tež wrsse, když gednuc pustj se, wen z wrsse nepotrefuge (BV 1652); tedy wssedsse na lody armensku abichom se plawily, podle kraginy Azie pustily sme se (Le 1730); wydel y to swedek, ket Jano Karasz prez Wach utyekal, za kterim potom trga Belussanga sa pustgely (L. ROVNE 1763); bezpečné ňebilo tak dlho čekať, než čím skoršéj do cesti sa pusťiť (BR 1785);
x. pren hrissnik tak hluboko se pussta a upaduge, že Boha chce zamordowati a zmárniti (MK 18. st) upadá do hriechu
4. z čoho, na čom začať sa, uvoľniť sa, dostať sa von: pusti-ly se na niem trawa dobra welyka (KORYČANY 1560) začne rásť; z wrchu hlawy y z nosa krw sa mu pustila (BECKOV 1732); ked sa nechce pustit z howada a nemá stolice (HK 18. st)
5. roztopiť sa, rozpustiť sa: k mnoheg rude musyš ho pridawati, aby se pustila, lebo ten kamen rozpusti mnohe rudy (RG 18. st)
6. vpadnúť: (človeku v chorobe) očy se gemu hluboko w hlawe pustyly a twar gemu čzerna nebo zelena (KLe 1740) púšťať sa ndk
1. k 2: (Jano) do behu se pustsá (DEBRECÍN 1752); v tento den v svých synagogách tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bigu (BT 1758); nemudri som, pusscam sa do bogu a newim s kim (MiK 18. st)
L. do me seu rem in casum: pússťám se na ssťastj (KS 1763) skúšam šťastie; do ratem fluctibus: pússťam se na nessťastj (KS 1763) upadám do nešťastia
2. k 3: potom y od Kalisstya dolu hrebenom pusstiali sme sa z dobitkem až na Bartowy kuty (P. LEHOTA 1625); gako kdyby téhotná žena pússťala sa do temnici a tam by porodila chlapca (BlR 18. st)
3. k 4: ne wssecek rázem pussťa se dolu dessť, nez po kropegi pada (PP 1734)

púšťať, púšťať sa p. pustiť