Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

móres -u m. hovor.

1. dobré spôsoby, slušné správanie: vedieť, čo je m., nemať (ani trocha) m-u

2. obyč. mn. spôsob správania vôbec, obyčaj: čo sú to za m-y? panské m-y

● naučiť niekoho m., m-om pokarhať; mať čudné m-y nevedieť sa správať

móres -su pl. N -sy m.

móres -su obyč. pl. móresy m. ⟨lat.⟩ hovor. 1. ▶ ustálené spôsoby správania, konania: malomeštiacke, učiteľské móresy; zavádzať cudzie, neslušné, vyberané móresy; majú čudné móresy ↗ i fraz.; rýchlo si zvykli na tunajšie móresy; odvykli si od starých móresov; zaviedol v športovom klube móresy, ktoré platia dodnes; Správanie - móresy mali zodpovedať postaveniu jednotlivca, generačnému, stavovskému, rodovému, sociálnemu statusu. [ER 1999]
2. ▶ slušné správanie, dobré spôsoby: vie, čo je m.; nemajú ani trochu móresu; Uč sa ty dobrým móresom, chlapče, lebo tu len také zavážia. [L. Ballek]
◘ fraz. mať čudné móresy nevedieť sa správať; ja ťa naučím móresu/móresom! (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu pre nevhodné správanie

móres -u m. ‹l› obyč. mn. m-y hovor. správanie, spôsoby: čudné m-y;

móresný príd. zastar. spôsobný

móres 1. p. správanie 2. p. zvyk

zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu

móres, -u i móresy, -ov m. hovor. dobré mravy, spôsoby, správanie sa: mať m., nemať m., m-u; robiť niečo s m-om slušne; učiť niekoho (na) dobrý m.; iron. panské m-y prehnane jemné, strojené spôsoby

● má čudné m-y nevie sa správať; naučiť niekoho m., m-u pokarhať, potrestať

móres m. (mores)
1. csl slušné správanie, dobré spôsoby: Ak ťa ňenaučiu̯ učiťeľ móresu, ja ťa chitro naučím! (Bodorová MAR); Nemá ani trochu móresu! (Lukáčovce HLO); Ja ce nauču moresu! (Dl. Lúka BAR)
F. poznaď, že ňevie móres (Košťany n. Tur. MAR) - nevie, čo sa patrí; ňeháva (jedlo) aj na móres (Semerovo HUR) - zo slušnosti necháva časť jedla na tanieri; drží ho na móresi (Šípkové PIE), trime ho pod moresom (Dl. Lúka BAR) - prísne ho vychováva; otseďeť si móres (Mošovce MAR) - zo slušnosti si niekde posedieť; od mojeho frajira ci mores! (Geraltov SAB) - nechaj ho na pokoji!; a mores, ňe! (Studenec LVO) - neopováž sa!
2. obyč. mn. č. spôsob správania; obyčaj: Čo to máž za móresi, čo sa ňevíš pozdraviť? (Ludanice TOP); F ton dome, ďe bola Dora vidatá, boli hrube čunné móresi (Lapáš NIT); Bívali to také móresi, že bačovi g Velikéj noci a na ti hodi každí už voľačo upiékel (Dol. Súča TRČ); Dakedi maľi dzeci ľepše moresi jak teras (V. Šariš PRE);
3. expr. zvyšok jedla na tanieri: F susednom Prandofe žďi nahávaľi mórez na tanieri (Pukanec LVI); Čoz nechála ten mórez na tanieri?! (Hrušové NMV)

móres i pl móresy m lat dobré mravy, spôsoby, správanie: geho powinnost bude moresy a ctnosti ssetriti (MYJAVA 1716 E); užernicy beru wic než slussi bez wsseho moresu (GV 1755); ale ťa žena naučí ludský móres, a ne vlčí (PV 1761-81); z običeguw a s moresuw malih deti poznawame, gake s nih lide budu (SJ 18. st)