zamestnaný príd.
1. kt. je v prac. pomere: z-á žena
2. zaneprázdnený: veľmi z. vedúci;
zamestnanosť -i ž.
1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i; z. žien
2. zaneprázdnenosť
zamestnaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
zamestnaný p. zaneprázdnený
zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancami • zaujatý • zastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou
zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnený • zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom • uchvátený • unesený • nadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom • zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie • zastar. zaňatý (Kukučín)
2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok • tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika
1. ktorý je v zamestnaní, v pracovnom pomere: z-é ženy; nie je z-á nie je v pracovnom pomere;
2. zaujatý prácou, zaneprázdnený;
zamestnanosť, -ti ž.
1. počet, množstvo zamestnaných v určitom období: búrlivý rozvoj z-i, vzrast z-i v priemysle, zvýšiť z.;
zamestnaný príd kt. má povinnosti: Zachariass byl y stary y nemi, k tomu y k uradu knezskemu priwazany a mnohu pracy zamestnany (SP 1696)