Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mrzieť -í -ia iba 3. os. nedok. vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti al. zlosti: hádka ho m-la; m-í ma, že musím čakať; m-í ma to ľutujem;

opak. mrzievať -a

// mrzieť sa pociťovať nespokojnosť, mrzutosť; hnevať sa, zlostiť sa: m. sa na deti, na seba, na neporiadok;

opak. mrzievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrzieť ‑í ‑ia ‑el nedok.; mrzieť sa

mrzieť sa -zí sa -zia sa (ne)mrz sa! -zel sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok.


mrzieť -zí -zia -zel iba 3. os. -zenie nedok.

mrzieť sa -zí sa -zia sa (ne)mrz sa! -zel sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. (na koho, na čo; ø) ▶ pociťovať mrzutosť, nespokojnosť, zlosť, mať zlú náladu, byť namrzený; syn. hnevať sa, zlostiť sa: mrzel sa na seba, že sa tak zachoval; mrzela sa na vlastnú hlúposť, na celý svet; nemrz sa pre to!; Iní sa však postupne začali naňho mrzieť. [L. Ondriš]; Na remeň sa mrzím, ani vidieť ho nemôžem. [V. Šikula]; Mrzel som sa, že stroj hlasito vrčí i nože ostro šuchocú. [J. Domasta]; Tiež počuješ, aj čo by si nemal! - mrzela sa matka. [Sln 1970]


mrzieť -zí -zia -zel iba v 3. os. nedok. (koho) ▶ vzbudzovať pocit nespokojnosti, ľútosti al. zlosti: mrzí ho prehra, neúspech; vzniknuté nedorozumenie nás veľmi mrzelo; celá tá záležitosť ho mrzela; viac ma mrzia poznámky škodoradostných ľudí; najviac nás mrzeli premárnené šance; nech ťa to nemrzí netráp sa pre to; Mrzelo ho, že sa s ním nedohodol ináč. [I. Izakovič]; Nemrzí ma nijaké príkorie, ktoré som pre ňu podstúpil. [J. Lenčo]; Posielam ju čím skôr preč, aby som v hneve nepovedal niečo, čo by ma neskôr mohlo mrzieť. [InZ 1999]mrzí ma to (ospravedlnenie) ľutujem ◘ fraz. to ťa bude mrzieť! al. aby vás to nemrzelo! (vyhrážka) ešte budeš pre to nešťastný, oľutuješ to ▷ dok.zamrzieť

bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiť sužovať umárať krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliť mrzieť: páli, mrzí ho neúspech

p. aj trápiť


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa mať zlosť rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sa jedošiť sa srdiť sa durdiť sa duriť sa pajediť sa paprčiť sa čertiť sa sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť sa ježiť sa kohútiť sa kokošiť sa šušoriť sa zubiť sa katiť sa peniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať sa fučať sa duť sa nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriť soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovať srdiť čertiť pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovať domŕzať dožierať žrať zhrýzať dojedať dopekať dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieť trápiť pichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiť súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianať šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiť ľútostiť žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1


mrzieť sa p. hnevať sa


mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovať skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiť súžiť sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievať pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieť zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieť omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiť vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiť mátať mátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšať dráždiť rozčuľovať popudzovať rozrušovať hnevať zlostiť jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieť mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekať dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrzieť, -í, -ia (len v 3. os.) nedok. (koho) nebyť niekomu po vôli, byť nemilý, nepríjemný: mrzí ma to i neos. mrzí ma, mrzelo ma; všetko ma mrzí; svet, život ho mrzí;vec ma mrzí; nech ťa to nemrzí; ešte ťa to bude m. budeš to ľutovať;

opak. mrzievať, -a, -ajú;

dok. zamrzieť

|| mrzieť sa (na koho, na čo i bezpredm.) pociťovať nespokojnosť, byť mrzutý: mrzím sa na teba; mamenka sa mrzeli (Ráz.-Mart.)

meržiť sa p. mrzieť sa


mrzieť nedok.
1. csl, iba 3. os. jedn. i mn. č. vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti al. zlosti, škrieť: Také reči ňech ťa ňemrzia! (Kláštor p. Zniev. MAR); Kebi ma volačo ňemrzelo, povedau̯ bi som (Lutila KRE); Ľen ho mrzelo, že ta krčma ňeňi jeho (Turie ŽIL); Šag_o to len strašne mrzí (Lukáčovce HLO); Merźi me, že som ce ňezbačil (Závadka SAB); Aľe pastira merželo, že budze hodzidz bujag na pašvisko (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. strgem neos. žialiť za niekým al. niečím: Nemrzí te za frajerkó? (Kameňany REV)
3. trn hnevať sa : Na Ščedrí den pred večeru šecko pukalo (bičmi) a velice na to mrzeli notár, farár (Ružindol TRN)
4. spôsobovať šteklenie, pichanie: Višľi zme z hustoväťini a tu máš - šetkíh mrzí to pľuhavé muľíňie, mňa mrzí za košeľú, jeho za gacami (Čičmany ŽIL)


mrzieť sa nedok. (merźic śe)
1. pociťovať nespokojnosť; hnevať sa: Poton sa mrzí, že ľen zabavujem (Šutovce PDZ); Na teho śe merźim (Záhradné PRE)
2. ostýchať sa: Mrzí sa ícit k nemu, ked_u tag vikrscil (Bzince p. Jav. NMV)

mrzieť [m(e)r-] ndk koho nebyť niekomu po vôli, byť niekomu nemilý, nepríjemný: blahoslawény cžlowek, kt. neoblibuge lidskú lest, mrzýť ho zlý posméwači (CC 1655); gestly zslussneg prjciny nebjwa dano, nemrz ginjch (KoB 1666); teho, kdo mu (nemúdremu) dobre mluwi, w ňenawisti držy, nebo blazniwost miluge a mudrost ho mrzy (GV 1755); wssecko, co (nemocní) widj, gjch mrzj (HT 1760); nausare: merziti (ML 1779); mna tento czalj swet mrzy (SNS 1786); bude was to mrzety (WS 18. st); m. sa pociťovať nespokojnosť, byť mrzutý: budeme mity žalost, že se aj samy nad sebu rozhnewame a mrzety budeme (Le 1730)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu