Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

bratanec, bratranec -nca m. syn otcovho al. matkinho súrodenca;

bratanček, bratranček -a mn. -ovia m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

bratanec, bratranec ‑nca m.; bratanček, bratranček ‑a mn. ‑ovia m.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

bratanec, bratranec -nca pl. N -nci m.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

bratanec, bratranec -nca pl. N -nci m. ▶ syn otcovho al. matkinho súrodenca: mať veľa bratrancov a sesterníc; bratanec z tretieho kolena [Vč 1971]; Prezradím ti to, lebo si mi bratranec. [P. Jaroš]; Mal vo zvyku stáť pri niektorom z mojich bratancov a svojským spôsobom sa s nimi zhovárať. [M. Zelinka] ▷ bratanček, bratranček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: počastoval bratrančekov cukríkmi

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

synovec bratov al. sestrin syn: mám dvoch synovcov a jednu neter • zastar. bratanec (bratov syn) • nár. bratovec (bratov syn) • zastar. sestrenec (sestrin syn)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

bratanec p. bratranec

bratranec i bratanec, -nca m.

1. strýcov, ujcov al. tetin syn;

2. zastar. synovec;

bratranček i bratanček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

bratanec i bratranec m. (braťaňec, braťeňec, bratrnec)
1. csl syn súrodenca otca al. matky: Som prišel domoch a prišel tež moj braťanec (Dol. Kubín); Ve_ti máž velé bratrncó! (Kameňany REV); Mán trich bratrancou (Pukanec LVI); Ból richtár, najvačí boháč a ešče ból mójho oca bratranec (Ružindol TRN); Apa, ná čo ste u_zabulli, že oni sa bratraňec a sestraňica? (Lapáš NIT); Braceňec je sin ocoveho brata abo macerinej śestri (Spiš. Štvrtok LVO); Ľem mladie hvaria bratraňec, stare hvaria bratňak a najstarše pobracim (Žakarovce GEL); Moj bratraňec śe na tebe pital a ce zochabil pozdravic (Žalobín VRN); braťaňec (Pucov DK); braťeňec (Čierny Balog BRE)
2. súrodencov syn, synovec: Muoj brad má len jenneho sina, to mi je brataňec (Návojovce TOP)

bratranec p. bratanec

bratrnec p. bratanec

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

bratanec [-t(r)a-] m
1. bratov syn, synovec: Martin, bratanecz Andrissuow, poslal gest k striczowy swemu trich dobrych lidy (ĎURČINÁ 1551); Isstwanowj bratrancowj na wichowawanj sem wynaložil (TRENČÍN 1674)
2. strýcov, ujcov al. tetkin syn, strýčny brat: tejto bratancj magj na swem vreku pri pokogj žjwi bjti od sjnow a potomkow tohoto sweho strika (SLIAČE 1615); prjbužnj bratrancy, sestrency a tečene dety (KoB 1666); patruelis: stryčeny bratr, stryčená sestra aneb bratranec, sesternica (KS 1763)