Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stupár, -a m. hut. robotník, ktorý pracuje pri stupách

stupár m
1. neživ tĺk na roztĺkanie rudy v stupe: stupáre: hrubé a težké železné tlauky, nimiž se gene na prach roztlukugj (LZ 1776)
2. živ kto pracuje pri stupe: stupár: delnjk pod stupáre gene nosýcý (LZ 1776)
P. atpn za Phemiu Stuparku (BOCA 1590); Onda Stupar (KOJŠOV 1689 LP);

Priezvisko STUPÁR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 86×, celkový počet lokalít: 27, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BUKOVEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 11×;
HRIŇOVÁ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 9×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 6×;
TOMÁŠOVCE, okr. LUČENEC – 6×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 6×;
DETVIANSKA HUTA, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 5×;
KALINOVO, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 5×;
LIESKOVEC, okr. ZVOLEN – 4×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
ŽDIAR, okr. POPRAD – 3×;
...