Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prehovoriť dok.

1. povedať, vysloviť niečo, ozvať sa: čo chceš? p-í žena; nikto z nich nep-l

2. i prehovoriť si zaviesť rozhovor s istým cieľom, porozprávať sa: p. si so spolupracovníkmi o plnení výrobného plánu; chcel by som s vami p. niekoľko slov

3. verejne povedať reč: p. na manifestácii

4. dať sa do reči, prihovoriť sa: bojí sa s vedúcim p.; nemá s kým p.

5. uvedením dôvodov presvedčiť o niečom, nahovoriť na niečo: p. kamaráta, aby sa vrátil

p. niekomu do duše vyčítať mu niečo;

nedok. k 5 prehovárať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prehovoriť ‑í ‑ia dok.

prehovoriť -rí -ria prehovor! -ril -riac -rený -renie dok.

-riť/132425±6 2.54: verbá inf. dok. 72203 vytvoriť/14279 vyjadriť/8686 otvoriť/7558 uveriť/4688 podporiť/4353 rozšíriť/3426 zmieriť/2542 overiť/2452 ušetriť/1977 prehovoriť/1935 preveriť/1404 zatvoriť/1276 zveriť/1181 (170/16446)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť navravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiť nalákať navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriť prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákať zviesť zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkať nabastviť nabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovať zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do reči nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať poprosiť obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať pomenovať nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať zaujať pozornosť vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuť zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť sa privravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa reagovať zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriť prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuť preriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť muknúť štrknúť škrknúť krknúť čuchnúť pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sa poohlášať sa poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sa dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť sa objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sa poprihlasovať sa poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriť navravieť naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiť obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovať obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiť ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriť prevravieť nahovoriť navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískať zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkať uvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiť obmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovať obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do reči nadviazať rozhovor nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiť zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziať zobrať nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť si zaobstarať (si) obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyť vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupať vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieť vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákať vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiť stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsť prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť si utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriť zagitovať naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovať naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prehovoriť1, -í, -ia dok.

1. vyjadriť sa slovom, rečou; vysloviť, povedať niečo; ozvať sa: Potriasol hlavou a prehovoril, ticho, akoby len pre seba. (Vám.) Čo tu hľadáš, chlapče? — prehovorí žena. (Ráz.-Mart.) Nikto neprehovoril (Urb.) všetci mlčali. Ide mi do plaču, nemôžem prehovoriť. (Al.); pren. Srdce prehovorilo (Kuk.) ozvalo sa.

p. niekomu do duše pokarhať ho; neprehovoriť ani slova (slovo) mlčať;

2. (s kým) zaviesť rozhovor s istým cieľom, prerokovať, dohovoriť niečo s niekým, porozprávať sa; pohovoriť si: Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) Päťdesiat korún? No, prehovoríme si o tom (Fr. Kráľ) Bolo by treba s učiteľom prehovoriť. (Jil.)

3. (ku komu, s kým) dať sa s niekým do reči, osloviť niekoho, obrátiť sa na niekoho v rozhovore: Ondrej prehovoril k otcovi celkom skrúšene. (Krno) Anuľka prehovorí so smiechom k Štefanovi. (Kal.) Bojí sa matke pozrieť do očú a slovo s ňou prehovoriť. (Jaš.)

4. povedať verejne nejakú reč, prejav, obyč. na nejakom zhromaždení: Komisár prehovoril k mobilizovaným vojakom. (Tat.) Ide k tribúne, aby prehovoril. (Pláv.)


prehovoriť2, -í, -ia dok. (koho) presvedčiť o niečom, nahovoriť niekoho na niečo, získať niekoho pre niečo: Moja mama prehovorila tvojho otca. (Kuk.) Učiteľ sa snažil prehovoriť starého Lovásza, aby dal syna študovať. (Min.);

nedok. prehovárať, -a, -ajú

prehovoriť, prehvariť i prehvarieť dok.
1. strsl, čiast. zsl i vsl vysloviť niečo, povedať; ozvať sa: Takáto je ňie dobrá (žena), tá bi ťi aňi su̯ovíčka prehovoriď ňedau̯a! (Zázrivá DK); Opítau̯ sa jej, čo tu robí, a zakliata paňička prehovorila (Ľubietová BB); A on ešťe tu u nás prehovorev, že: „Já ňechoďím domov, keť mám vipitó, núťer dverma, ja choďím rínou a povalou!“ (Kamanová TOP); Od laku aňi hňeď ňeprehovoreu̯ (Bánovce n. Bebr.); Len to som prehovoreu̯, a uš som aj bou̯ skapatí na tej kanape (Svätoplukovo NIT); Jedna gazdzina tam kopala krumple, ani sa mi nescelo jéj Pánboch pomáhaj prehovorit (Ružindol TRN); Taki bul hori, že ňemohol aňi prehvarec (Spiš. Štvrtok LVO); Sama je, ta ňima aňi chto ku ňej slova prehvaric (Dl. Lúka BAR); Ňemohla aňi prehvaric (Sedlice PRE)
F. taki šumni, co teľo ňeprehvari (Dl. Lúka BAR) - je veľmi pekný (o zvierati al. neživej veci)
2. porozprávať o niečom, vyrozprávať niečo: O tom vám zaz ďalej prehovorím (Tŕnie ZVO); Stručne prehovorím o_dzačátku: Tisídzdevactoštrnástém roku rakúskí miestokrál prišél do Sarajeva a tam ho srpskí komitáti zastrelili (Bzince p. Jav. NMV)
3. stráviť istý čas rozhovorom s niekým, porozprávať sa, pozhovárať sa: Ale ňigdá s nami ňeprehovoriu̯ (Prosiek LM)
4. strsl, čiast. zsl i vsl uvedením dôvodov, argumentov presvedčiť o niečom al. nahovoriť na niečo, prevravieť: Kceľi zme hích prehovoriť, žebi sä ňebáľi (Veličná DK); Volachto jej o mne nabúchau̯ do hlavi a ťera_sa nedá prehovoriť (Motyčky BB); Bača me prehvariu̯, že mi bude lepši pri ňom, tak som šou̯ za bojtara (Rejdová ROŽ); Mi sme ich prehovorili, žebi ostali ešťe trošká a potom pójďeme šecá (Kamanová TOP); Prehovorili ma, abi som išla aj já slúži_do Trnavi (Brestovany TRN); Hučel do ňej, až ju prehvarel (Kendice PRE); Chcel ho prehvaric, žebi zostal (Dl. Lúka BAR)


prehvarieť, prehvariť p. prehovoriť

prehovoriť [-hov-, -hva-] dk
1. čo vyjadriť sa slovom, povedať niečo, ozvať sa: žáden nisst newrawel krome pan Huszar, že wolačuo prehoworil (LACLAVÁ 1718); na čoss Hulita Yano prehoworil (N. MESTO n. V. 1746); hla, Barwier mna chcel preklat, ukažice dierku pod hrdlom preklanu, s ktereg dierky, když chcel prehoworyt, peni gemu frfotali (TURIEC 1747)
2. čo ku komu, ku komu s čím osloviť niekoho, obrátiť sa na niekoho rečou al. v rozhovore: Kapuszta Gyuro wolaktere odporne rečy k Geho Milosti panu prehoworjce, gedenkrat trstenou palicou skrze Geho Milost udereny gest (NECPALY 1743); swedek k nemu peknimy rečmy prehoworil (TURIEC 1746); andzel nájvissoho Boha prichádzajútz ku pasztirom prehvaril k nyim z takim szlovom (HPS 1752); prw než pan instans k panu Zathureczky Tamassowi prehoworil, paličku z ruky witrhnuce geho nahanal (ZÁTURČIE 1755)

prehoworiť prehoworiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prehovoriť: →speex →vorbis
ani ostať, ani prehovoriť ni rester, ni parler
ani pohnúť, ani prehovoriť ni bouger, ni parler
ani prehovoriť, ani ísť ni parler, ni aller
prehovoril starec a mladý parla le vieillard, et le jeune
sám, jeho tvár prehovorí seul, son visage parlera
takmer rozhodnutá, že prehovorí presque résolue à parler

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu