Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

pren. vojnový p. vojna;

požiarový príd.: p-é pásmo;

požiarny príd.: p-a hliadka; p-a ochrana proti požiaru

požiar -ra L -ri pl. N -re m.

oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň • plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky • vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru • hovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar

2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3

požiar p. oheň 1

požiar, -u, 6. p. -i, mn. č. -e m. postihnutie, zachvátenie nejakého objektu ohňom: ničivý p., katastrofálny p., p. vypukol, vzbĺkol, p. sa šíri, zahasiť, udusiť p., lokalizovať p., zabrániť p-u; nebezpečenstvo p-u; odb. lesný p., banský p.; pren.: vojnový p., p. vojny vojna; svetový p. svetová vojna; pren. bás.: p. lásky láska; p. šťastia (Len.) šťastie; Kriváň nad ránom horí v krvavom požiari (Heč.) je ožiarený rannými zorami;

požiarový príd.: p-é pásmo

požiar m. strsl, zsl nekontrolovane rozšírený ničivý, ničiaci oheň: A povedau̯ ím čiernokňažňík, že kím tie hlavi majú, že ňebuďe požár v ďeďiňe (Krásna Hôrka TRS); Ja som tú kozičku chcela odviazad, ale som nemohla, lebo ma uš tam požiar chitiu̯ (Stankovany RUŽ); Potom prišol požiar, pol Žilini zhorelo (Riečnica KNM); Za jeden rog boľi tu tri alebo štiri požiari (Podmanín PB); Ked zas požár sa viskitnúl, ludié šetko pomóhli, šecci jenného potporili (Dol. Súča TRČ); Kebi ňeboli došli sváko, tag možná bi bou̯ aj požár spraveu̯ (Svätoplukovo NIT); Volakedi to biu̯o moc požárú (Hlboké SEN)

požiar m veľký ničivý oheň: kdy chodyly požiare hasyty messtane, po dwakrate dano gim piwa žag. 42 (ZVOLEN 1645); kteri by pak ohen sprawil, skrze kteri bj požiar se zapalil, ma pokutowan byti in fl 40; z rozkazu pana richtara dali zme meskim mladenczom uosmim, kdi požiar hasily, wina žagdli 4 (KRUPINA 1689; 1706)