hmlistý príd.
1. zatiahnutý hmlou, plný hmly: h-á krajina, h-é ráno
2. neurčitý, nejasný: h-é obrysy, h-á budúcnosť;
hmlisto prísl. i vetná prísl. k 1: h. sa pamätať; je h.
hmlisto 2. st. -tejšie prísl.
hmlisto 2. st. -tejšie prísl. 1. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav prostredia s výskytom hmly, nejasno: ráno bolo h.; počasie sa zhoršovalo, bolo čoraz chmúrnejšie a hmlistejšie 2. ▶ nie dosť jednoznačne; syn. nejasne, neurčito; op. jasne, zreteľne: h. si niečo pamätať; h. si na niečo spomínať; h. sa vyjadriť; vtedy to videl hmlistejšie ako dnes; Načúvajúc reči starších, skúsenejších a múdrejších, začína hmlisto chápať, že sa čosi deje. [J. Podhradský]; Amerikán hmlisto videl všetko pred sebou ako krátkozraký zarosenými sklami okuliarov. [D. Tatarka]
1. zahalený, zatiahnutý, pokrytý hmlou: h. kraj, h. deň, h-é ráno, h-é šero, svetlo;
pren. nejasný, neurčitý, neistý: h. obraz, h. pojem, h-á predstava, h-á budúcnosť, h-é obrysy niečoho;
2. zried. hmle niečím podobný: h. závoj (Šolt.);
hmlisto prísl.: je h.;
hmlistosť, -ti ž.
hmlistý príd. (mlistí, mhlistí, molhasti) strsl, zsl pokrytý hmlou; vyznačujúci sa hmlou: Bou̯ hneď od zafčaz rána hmľistí ďeň (Istebné DK); Takéto mhlisté dňi, to ji velice zlé pro staríh luďí a pro záduchi (Skalica); hmlistuo počasia (Bobrovec LM); molhasti dzeň (M. Zalužice MCH); hmlisto prísl.: Ľudze idu na poľo i ftedi, keď je molhasto (Spiš. Štvrtok LVO)