Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;
nedok. vyznávať -a
1. k vyznať
2. hlásiť sa k niečomu: v. liberalizmus, v. mravné hodnoty, vieru v Boha
// vyznať sa1: v. sa zo svojich citov;
nedok. vyznávať sa
vyznávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
vyznávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
vyznať, -á, -ajú dok. (čo) prejaviť, vyjaviť; priznať sa k niečomu: v. lásku niekomu; v. pravdu povedať; Nič som netajil, všetko som vyznal. (Pal.) Odhodlávam sa vyznať svoje city. (Vaj.) Vyznaj, že si zabil! (Záb.) Písomne sa také čosi ľahšie vyzná ako ústne. (Tim) Presvedčili sa, že sa majú radi, a vyznali si to s patričnou rozvahou. (Jégé);
nedok. vyznávať
|| vyznať sa1 (z čoho i bezpredm.) priznať sa k niečomu, vyspovedať sa: Zo všetkého sa Gregorovi vyzná. (Jil.) Čosi ju núti, aby sa vyznala. (Kuk.);
vyznávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo i so spoj. že) prejavovať, vyjavovať; priznávať sa k niečomu: v. niekomu lásku; Aj nenávisť musím vyznávať. (Barč) Úprimne vyznávam, že som nebol hrdý. (Čaj.)
2. (čo, koho) hlásiť sa k niečomu, k niekomu (obyč. k nejakému svetonázoru). Svetonázor, ktorý sme aj my vyznávali... (Novom.) Nútili ich vyznávať náuky o rase. (Urb.); v. boha;
dok. k 1 vyznať
|| vyznávať sa (z čoho) priznávať sa k niečomu, spovedať sa z niečoho: Vyznáva sa zo svojich citov. (Jil.) Vyznáva sa z hriechov. (Bedn.);
dok. vyznať sa1