zub -a mn. I -ami/-mi m.
1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.; mliečne, očné z-y; z-y múdrosti kt. rastú posledné; bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y; drkotať z-ami (od zimy, od strachu); škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa; ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní; zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa; vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať; vybiť niekomu z-y; hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne
2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča; z-y na hrabliach
● expr. držať jazyk za z-ami mlčať; niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie; brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; → pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y; expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo; → oko za oko, z. za z.; kniž. z. času zhubný vplyv času; z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne; publ. po z-y ozbrojený silno; → darovanému koňovi nehľaď na z-y;
zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň; fon. z-á spoluhláska;
zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;
zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;
zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.