Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyjsť -jde -jdú -jdi! -šiel -jdený dok.

1. chôdzou sa dostať von, prejsť do voľného priestranstva ap.: v. z izby, v. na ulicu, v. z kola, v. hosťovi v ústrety; v. si do poľa, na výlet vybrať sa

2. chôdzou sa dostať hore, vystúpiť: v. na prvé poschodie, na samý vrch

3. (o nebeských telesách) objaviť sa na oblohe: o chvíľu v-e slnko, mesiac

4. (o látkach ap.) dostať sa von, na povrch: mastnota v-e navrch; pot mu v-l na čelo vystúpil; z rany v-lo veľa krvi vytieklo

5. byť vydaný tlačou: kniha už v-la, noviny dnes nev-li

6. dostať sa z istého stavu, stratiť istú vlastnosť: v. z choroby, v. z formy, v-ený z módy

7. vziať ako východisko: v. z predpokladu, v. z pokrokových tradícií

8. mať pôvod, vzísť: v-l z ľudu, popud v-l od neho

9. vyplynúť ako výsledok istého úsilia; podariť sa: výpočty mu (ne)v-li správne, štart mu nev-l; to ti nev-e!

10. vystačiť (význ. 2); vydržať: v. z platu; so zásobami ako-tak v-ú

11. zniesť sa (význ. 2), zhodnúť sa: v. so susedmi

12. (o cene, sume ap.) dosiahnuť istú výšku; pripadnúť v istej výške: stavba ich v-la draho; na každého vyšlo po 100 Sk ušlo sa

13. byť dostačujúci (čo do množstva), vystačiť: z mäsa v-lo 10 porcií; z 3 m látky v-e oblek

14. vyčerpať používaním, minúť sa, dôjsť: v-li nám zásoby

● v. školu vychodiť; nev-e na krok z domu, nev-e ani pred dvere stále je doma; v. s farbou, s pravdou (von) povedať (celú) pravdu; v. z konceptu ostať zmätený, stratiť duš. rovnováhu; v. → najavo; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na posmech stať sa predmetom posmechu; v. na mizinu, na žobrácku palicu, expr. na psí tridsiatok stratiť majetok, všetky (hmotné) prostriedky;

nedok. vychádzať -a, vychodiť²