poriadok -dku m.
1. náležité usporiadanie, pravidelný, dobrý stav, chod: udržiavať, zachovať p., potrpieť si na p.
2. súhrn pravidiel, predpisov: verejný, právny p., cestovný p.
3. poradie, sled: abecedný p., porozprávať všetko po p-u
4. spoloč. zriadenie, systém: kapitalistický (spoločenský) p.
5. i pomn. pomery, zvyklosti: zavádzať nové p-y, nahneval sa na taký p.
□ dávať do p-u, robiť p. a) i robiť p-y usporadúvať (veci, záležitosti) b) riadiť2
● nemá v hlave všetko v p-u nie je normálny; to nie je s → kostolným p-om; je to na dennom p-u bežné; mať deti na p-u v príslušnom spoloč., ekon. ap. zaradení, zaopatrené; v p-u súhlas; spraviť s niekým p. zdisciplinovať ho;
poriadkový príd.: p-á pokuta, p-á služba