nechať dok.
1. nezasiahnuť do deja, stavu, dopustiť, aby sa niečo stalo, robilo, nezabrániť v niečom: n. niekoho odísť, n. horieť svetlo; n-j ho, nech sa spamätá; on to tak nen-á zasiahne
2. odísť od niekoho, niečoho (a ponechať tam), zanechať, ponechať, opustiť: n. deti doma samy, n. dom bez dozoru; n-la ho žena
3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť; uschovať (na neskoršie): n. list pre niekoho, n. kabát v šatni; n. si peniaze na horšie časy
4. prestať sa s niečím zaoberať, prerušiť, zanechať: n. štúdiá, fajčenie; n-š to! prestaň! nerob to! nedotýkaj sa! ap.
5. zabudnúť: v robote zistil, že (si) n-l doma kľúče
6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane (ako znak), zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n-l veľký majetok
7. ponechať (význ. 1): n. si peniaze (iba pre seba); n-j mi to, to je moje! dieťa si n-la matka
8. prenechať (význ. 1): synovi n-l dom; n-l mu to za polovičnú cenu predal; n-te mi z tých koláčov
9. dať vybaviť, zveriť: všetku robotu n-li mne, na mňa; n. niečo na náhodu; n-j to na mňa! postarám sa o to
10. nespráv. vo význ. rozkázať, určiť: n. si ušiť šaty, správ. dať si ušiť šaty; n. pozdravovať, správ. dať pozdravovať
● n-li ho pri tom nevyvracali mu to; oči mohol n. na tom, na ňom so záľubou, žiadostivo hľadel; to sa musí n.! výraz uznania; n. niečo tak prestať sa zaoberať s niečím; n-j si to pre seba! nepovedz to ďalej;
nedok. nechávať -a