náklonný príd.
1. kt. má sklon na niečo, náchylný: n. na choroby, n. preceňovať chyby
2. prejavujúci ochotu, náchylný, ochotný: je n. uveriť;
náklonnosť -i ž.
1. k 1, 2: dedičná n. na niečo dispozícia; prejavil n. študovať
2. príchylnosť, priazeň, sympatia: cítia k sebe n.