Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

hubiť -bí -bia hub! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo, koho) 1.odstraňovať niečo nežiaduce (obyč. živý organizmus); spôsobovať smrť niekoho, zánik niečoho v určitom priestore; syn. kynožiť, ničiť, nivočiť: h. hmyz, komáre, škodce; h. burinu, zeleň; cesnak ako prirodzené antibiotikum hubí baktérie; Drotári boli pochopiteľne aj „inštruktormi“, ako hlodavce hubiť. [V. Ferko]; Vojna ľudí hubila a rozdeľovala, ale súčasne ich zbližovala a prebúdzala v nich vieru k novému životu. [LT 1991]
2. expr. ▶ nesprávnym konaním, marením kaziť, ničiť: h. niečiu nádej, radosť; hubí svoj talent; hubí a zahubí ťa tá tvoja tvrdohlavosť
dok. k 1vyhubiť, k 2 zahubiť, zhubiť


hubiť sa -bí sa -bia sa hub sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ vzájomne sa ničiť, spôsobovať si smrť; syn. kynožiť sa: h. sa v bratovražednom boji
2. expr. (čím; ø) ▶ spôsobovať sám sebe veľkú ujmu (obyč. na zdraví), ničiť sa, nivočiť sa: nehub sa už toľkým fajčením; Keby som ti bratom nebol, nevedel by som, že sa hubíš náročky. [D. Tatarka]
dok. k 1vyhubiť sa, k 2 zahubiť sa, zhubiť sa

zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriť skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesť zmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiť pomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1


zhubiť p. zahubiť, zničiť 1


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziť pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiť zabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahatať zhatiť zamedziť zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovať zdolať potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiť zahubiť zhubiť vyničiť vyhubiťexpr.: skántriť skynožiť vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesť zmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiť ponivočiť donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať zlikvidovať zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovať vyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicu priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiť ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovať zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcť zdolať prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiť poškodiť pokaziť skaziť demolovať zdemolovaťfraz.: priviesť navnivoč priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiť rozbiť rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiť dokaličiť stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuť dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hubiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) ničiť, nivočiť: h. hmyz, myši, burinu; Azda nejaký zlý duch hubí šťastie dievkino. (Tim.) Feudalizmus hubil Slovákov. (Mráz);

dok. zhubiť i vyhubiť

|| hubiť sa ničiť sa, nivočiť sa navzájom: bratia sa hubia (Jes-á)


zhubiť, -í, -ia dok. (koho, čo) zničiť, zhubiť: Možno mi seba samého zhubiť. (Sládk.) Možno zhubím mladý, utešený život. (Vaj.)

zhubiť dk čo pohubiť, zahubiť, zničiť: kdyss pak nenagde toho desatnika w teg wsy, any w dome, ten si da swug desatek gakss gest dluzen, tedy ostane bez sskody, bud se gemu zhubi anebo wssecko potrati (ŽK 1473); dobitkem wssetko zhubity dal (TIŽINÁ 1590); wos na robote zhubyl, ponewadž y hnog do pola wozgewal (BYTČA 1774); desolo: zhubitj, pustotu včiniti (CL 1777); kolik nitj zhubja krajčirske nožnice (BrV 1798); (Aman) wizadal, abj wssichnj Zidowe zhubenj, zbitj, zmordowanj bilj (Káz 18. st);
x. pren o, gak mnohych zle ostrihany jazik zhubyl! (SK 1697) poškodil, zničil
L. z gruntu z. od základu znivočiť: a tak prissla welika woda dolu nassou Lupčou, že mliny z gruntu zhubila a polamala (P. ĽUPČA 1617); slovo vzácnosť niekoho z-í reči zničia dobrú povesť niekoho: nagprw dobre sy pomisli, čo mass kedy mluwiť, aby slowo twe nemohlo wzacnost twogu zhubiť (GP 1782); z. slovom rečami poškodiť, ohovoriť: mass dwe zapory gazika, piski tež y zuby, dass slowo utrhačowi, ze slowem ta zhubi (GV 1755); zhubiť sa dk pokaziť sa, poškodiť sa: waycia dluho trwagj, ktere znesene bywagj na nowe mesyce, ktere nawschodu, hned se zhuby (RT 17. st); mnoho razy piwo sa zkislelo a zhubilo (JASENICA 1710); z planek ocztu každorocžite narobitj a takowi abi sa nezhubil, dobre zaopatriti (TRENČÍN 1716)

zhubiť zhubiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu