naprotiveň
I. prísl. napriek, navzdory: robiť niekomu n.
● ako(by) n. akoby úmyselne, na zlosť
II. predl. s D proti, napriek, navzdor: pôjde n. všetkým prekážkam
naprotiveň prísl.
naprotiveň predl. s D
naprotiveň1 prísl. obyč. v spojení robiť, urobiť naprotiveň ▶ konať proti vôli niekoho, bez ohľadu na niekoho, napriek1: [Starká] rada dirigovala. Starký jej zasa rád robil naprotiveň. [P. Glocko]; Nikto mi nedýchal na chrbát, nerobil naprotiveň, nehľadal zádrapky. [V. Komorovská] ◘ fraz. ako/akoby naprotiveň veľmi nevhod z hľadiska hovoriaceho, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako naprotiveň začalo pršať
naprotiveň2 predl. s D ▶ vyjadruje protirečenie, napriek2, navzdory2: urobil to n. otcovi; Možno tak robila naprotiveň výčitkám svedomia. [L. Ballek]
napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory
2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil
3. p. krížom, naprieč 1
naprotiveň p. napriek 1, 2
naprotiveň prísl. i predl. s 3. p. navzdor, navzdory: Žena ma durí zo sna ako naprotiveň. (Horov) Naprotiveň školským slečnám prišiel sem. (Tim.)
naprotiveň prísl. 1. miest. csl proti vôli, navzdory, natruc: Ako naproťiven vibehňe ftoďi zajac pred jeľeňa (Králiky BB); Nerop ludžom napročiven! (Kameňany REV); Naprotiven mi robid nebudeš! (Rochovce ROŽ); Šetko robili jenna druhéj naprociven (Bošáca TRČ); Detiská robili materi šeličo naprotiven (Brezová p. Brad. MYJ); Šicko mu robi naprociveň (Chrasť n. Horn. SNV); naprotiven rosprávet (Revúca) 2. zried. na zlosť, na nevydržanie: To je s ňím naprotiveň (V. Bielice TOP)