Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

□ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

vedome prísl.: v. škodiť niekomu

vedomý -má -mé príd.

cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

2. p. ctižiadostivý

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia • chcený • schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť • vedomý • uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomý • premyslený • plánovaný • naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin • nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie • nár. nápočný • zastar. zúmyselný

uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan • presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia • vedomý • uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka • zastar. povedomý

vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomený • uvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený čin • schválny (robený náročky): schválny záujem • zámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchova • úmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na tele • cieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie

2. p. múdry

vedomý príd.

1. ktorý si uvedomuje, ktorý sa deje, uskutočňuje pri plnom vedomí, s jasným vedomím, uvedomovaním si, uvedomený: v-é vnímanie; v-é úsilie; v-á chyba, lož;

2. byť si v. niečoho uvedomovať si, vedieť: byť si (dobre, plne) v. svojich možností, schopností, svojej dôležitosti, moci, zodpovednosti; Ona si je vedomá, že hovorila pravdivo. (Kuk.)

3. ľud. zastar. múdry: To boli žena vedomá. (Vans.)

vedomý príd
1. kt. si uvedomuje niečo, dobre vie niečo: mens conscia facti: mysel wedomá swég práci (KS 1763)
2. zámerný, úmyselný: wsseczkych nassich hrychow wedomych y newedomych winowati se mame daty y w tich, ktere sme nepoznali, yakož w modlidbe Paňe mluwyme a napomyname se (BAg 1585); máss neprawosti twe wssecky y ty wedome y newedome z celeho srdce litowati (SK 1697); z celého srdce mého litugem za wssecki hrjchi moge wédomé y ňewédomé (CV 1799)
3. oboznámený, naučený, ovládajúci niečo: genealogus: pjsar rodu, wedomy rodnég hystorie; sciens: wedomy, učeny, ňeco wedjcy (KS 1763); odkud gestlize bi wedomi nebil, ginich lidi od sebe zbehlegssich se spituge, aby mu gistu a prawu cestu ukazali (MK 18. st); theologus: Svateho pisma vedomi (LD 18. st)
L. v-á žena vedomkyňa, veštica, čarodejnica: saga: čarodewnica, bosorka, wedomá žena (KS 1763)
4. známy, zistený: posledny testamen neny gesste nykomu wedomy (ŠTIAVNIČKA 17. st); titulus sapientis pulcher: pekná wec, kdo wedomú powest má (KS 1763); neni wedomé, že bi čas ten práwe dáwal tím zelinám čtnosť uzdrawuwáňá (BN 1796); -osť ž
1. znalosť, poznatok, vedenie: prawe wecy pogety (:pochopeny:) wedomost gest (KoA 17. st); nedal Buch buduce wecy lidem k wedomosti (GV 1755) nedovolil spoznať budúcnosť; scientia: wědomost (AP 1769); običagne wdyra se pryležitost, která (chlapca) witáhnutého z tagnych myst zasacuge do publičneg wedomosty (PT 1778)
L. strom v-i dobrého i zlého bibl strom poznania: Adam z podwodu ženy z owoce stromu wedomosti dobreho y zleho gedel (MS 1758)
2. vedomie, uvedomenie, povedomie: gegich winu pro lepssy toho pamatt a wedomost do nassych knyh dali gsme zapsat (ŽK 1561); pakli by se presvečilo na nektereho, žeby z vedomosti takove dobytky kupil, aby cechu prazen byl (CA 1615); Martinus Jaszenski wiznawa, že s wedomostow Jaszenski Ferencz a Mihal nechodyli tu Danielku presentowat (s. l. 1674); kdo z wedomosty kradenu wec kupuge, toliko činy, gak by bil sam ukradel (ABC 1782)
L. dať v. oznámiť, informovať: o tom W. Welikomoznosti chtel sem take wedomost daty, ze sotwa se geden okow nachazy (HOLÍČ 1607); mať v dobrej v. pamätať si, dobre vedieť: mam za to, že Wassa Milost račite w dobré wédomosti mjti, že sem ya tymito pominulymi časy na swem meste Macka Tlčika k Wassi Milosti odsylal (MOŠOVCE 1583); y lide hodnowernij gsau na to, ktery magi w dobreg wedomostj, ze pol gruntu od nebosstika Michala, sswagra sweho, Jano Waczula kupowal (ŽILINA 1622); prísť na v. prezradiť sa, vyjsť na povrch: toto wssecko (o Ježišovom zmŕtvychvstaní) Žide vysskrabali, vssak nicmene prisslo na vedomost, gak svedčj v sve hystoryi cirkevny Eusebius (BT 1758); ako vo v-i stojí ako je známe: yak o tom we wedomosti stogi (VAŽEC 1764)