počiatok -tku m. kniž.
1. prameň, pôvod, východisko, začiatok: v nedbanlivosti bol p. nešťastia
2. obyč. mn. čas vzniku, prvé obdobie niečoho, začiatky: p-y stavby siahajú do 14. stor.; p-y slovenskej literatúry
3. obyč. mn. prvé pokusy, prvotiny: Kraskove básnické p-y
4. začiatok (význ. 2), op. koniec: na p-u 10. stor.;
počiatkom predl. s G začiatkom, op. koncom: príde p. týždňa;
počiatočný príd., op. konečný: p-é štádium, p-é ťažkosti, p-á nedôvera
počiatok -tku pl. N -tky m.
počiatok p. začiatok
začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby
počiatok, -tku m.
1. kniž. začiatok, východisko nejakej veci, činnosti al. deja: Taký je od počiatku svet: učených mnoho, múdrych málo (Jes.) odjakživa, odvždy. Na počiatku Ráztočania nechápali ani, čo sa to vlastne stalo. (Urb.) Zdá sa mu, že je toto počiatok nového života. (Kuk.)
2. príčina, prameň, pôvod: Jediný pohľad a ona už vie, kde je počiatok neporiadku. (Kuk.) Denker je počiatkom a príčinou všetkého, čo sa v čate deje proti Jančušovi. (Min.)
3. (obyč. v mn. č.) začiatky; prvé pokusy; prvotiny: p-y kultúry, vzdelanosti; básnické, maliarske p-y; byť v p-och (napr. o umení, priemysle, vede)
počiatok m. csl východisko nejakej činnosti al. deja, začiatok: Ot počátku som ťi vravievau̯, že to zľe robíš (Pucov DK); Začneme ot počiatku (Bobrovec LM); Už na počiatku máji sa čele začale rojiťi (Čelovce MK); Počáteg dobrí, ale jakí buďe koňéc?! (Bošáca TRČ); Počateg bul plani (Chrasť n. Horn. SNV) F. ot počátku sveta tak bolo (Bošáca TRČ) - vždy; ako bolo na počátku, ňah buďe buďe i teraz (Dol. Lehota DK), jag biu̯o na počátku a tag bude dicki (Vajnory BRA) - záver modlitby; jag bulo na počatku, tag budze i na ostatku (Sobrance) - žart. narážka na záver modlitby; počiatkový príd.: To taki majster, počatkovi, un u naz eśči ľem dva roki (Haniska PRE)
počiatkový p. počiatok
počiatok [-iatok, -átek] m 1. začiatok nej. činnosti al. deja: duochody gsu požiwani od poczatku az do tohoto dne (ŽK 1469); sprawowati a suditi to prawo od poczatku az do koncze (P. ĽUPČA 1543); na počátku bylo slowo (KB 1756); alpha a omega, počatek a konecz (ET 18. st) F. z počatku med, na koncy ged (SiN 1678); sladký počátek, horký konec (BE 1794) o vrtkavosti 2. príčina, pôvod: zdaliž oko nenj púwod a počátek prestupenj? (MP 1718); Juro Pecho pričina bitky a počgatok bil (L. TEPLÁ 1767); origo: počatek (AP 1769) 3. práv začiatok sporu, rozopra, spor: dywym se tomu, kterak gste vdyelagy (!) nade mnu poczatek; pakly my to opraweno nebude, techdy my za zle nemeyte, gestly by se komu wassim ode mne czo dostalo, nebot se to mne za wassym poczatkem dyegye (PLAVEČ 15. st); aby na nas poczatku neczynili, nebo by na nas moczy sazeno bylo, Panu Bohu bychom to giz poruczily a hrdel y statku swych branyly (PEZINOK 1519 SČL); czoz se dawneho poczatku dotyka, ten k mistu a k konczy dobrymi lidmi przyveden (SKALICA 1536); počiatkový príd k 1: (Boh) počátkowemu swetu neodpustil, kdiž potopu priwédel na bezbóžny swet (KB 1756); inceptivus: počatkowy; initialis: predny, počátkowy (KS 1763)