okrúhly príd.
1. kt. má tvar kruhu, kruhovitý: o. peniaz, chlieb; o. ako mesiac, ako tanier
2. oblúkovitý, zaokrúhlený: o. golier;
pren. o-e frázy prázdne reči
3. kt. má plné tvary, bucľatý, tučný: o-a žena, tvár, o-e líca, plecia
4. (o číslach, počte ap.) kt. sa končí na nulu: o-a suma, o-e jubileum
● o. stôl (ver.) diskusia s rovnoprávnym zastúpením zainteresovaných účastníkov (o témach širokého dosahu): konferencia pri o-om stole; (zasadnúť) za o. stôl začať rokovať;
okrúhlo, okrúhle prísl.;
okrúhlosť -i ž.
okrúhlosť -ti ž.
okrúhlosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo má tvar kruhu al. podobu gule al. čo sa javí v uzavretej línii kruhu, guľatosť: o. planéty, slnka, pomaranča; o. prsníka; o. lampy, vázy, taniera; Oči dostali teraz iný tvar, predĺžili sa, a tak sa ich okrúhlosť zmiernila. [P. Jaroš]; Na druhý pohľad si všimnete, že je to obdĺžnikovité okno, ale s transparentnými (priehľadnými) miestami, čo vyvoláva dojem okrúhlosti. [InZ 1999] 2. ▶ vlastnosť toho, čo má okrúhle, plné, zaoblené tvary; telesná plnosť: mäkká o. líc; o. stehien; má dedičný sklon k okrúhlosti; V šatni boli dve ženy. Staršia, šťúpla, budiaca dojem okrúhlosti, nie však tučnoty. [J. Lenčo] 3. ▶ vlastnosť toho, čo súvisí s číslom zakončeným nulou al. nulami: stredovekí ľudia boli uchvátení okrúhlosťou čísla tisíc; Každé výročie so sebou prináša veľké klišé, bez ohľadu na okrúhlosť a význam. [HN 2007] 4. ▶ (o chuti, o zvuku a pod.) vlastnosť toho, čo pôsobí na zmysly ako plné, vyvážené a lahodné, nie rušivé, nie príkre: sladkosť a o. ázijských druhov káv; sopránu zvlášť vo výškach chýbala potrebná o. a uvoľnenosť; Bábika vedela úžasne povedať „ó“, keď na to prišlo. Jej „ó“ malo svoju okrúhlosť aj hĺbku [...]. [S. Lavrík]
1. podobajúci sa kruhu, majúci tvar kruhu: o-a skala; o. stôl, o-a stolička; o. klobúk, o. chlieb; o. otvor; o-e slnko; o. ako vajce, ako mesiac; les. o-e drevo v pôvodnom tvare, neštiepané; bot. o. list; o-e zátvorky; pren.: peniaze sú o-e rýchle sa utratia; mäkké, o-e pohyby (Vaj.) jemné, uhladené; o-e slová (Min.) frázovité;
2. (o tele a jeho častiach) majúci oblé, plné, guľaté tvary, bucľatý, tučný: o. chlapík; o. zažitý pán (Ráz.); o-a žena; o. medvedík (Šteinh.); o-e hrdlo, čelo, o-e líca, ramená, ruky, dlane, boky, o-a tvár, o. v tvári; o-a briadka;
3. zaokrúhlený, približný, nie presný: o-e čísla, percentá; o. počet, o-a suma (peňazí);
4. kniž. zried. uhladený, ucelený: Fabula jeho je jednotná, okrúhla, prepracovaná. (Vaj.);
okrúhle prísl. k 3: o. sto ľudí, o. tisíc korún;
okrúhlosť, -ti ž.
1. podobnosť kruhu;
2. zaoblenosť, plnosť, guľatosť, tučnosť (tela)
okrúhlosť p. okrúhly