dvorisko -ka -rísk s. zvel. i v sg. m. zvel.
dvor -ra L -re pl. N -ry m. 1. ▶ nezastavané, obyč. ohradené, nekryté priestranstvo pri dome, medzi budovami: priestranný, upravený d.; spustnutý d.; dedinský, susedný, spoločný d.; školský d.; družstevný d.; fabrický, kasárenský, väzenský d.; d. so stodolou; deti sa hrajú na dvore; vojsť s autom do dvora; motkať sa po dvore; vyzametať d.; izba s oknami do dvora; stav. stavebný d. priestranstvo okolo stavby 2. ▶ (v minulosti) veľké, rozsiahle hospodárstvo, gazdovstvo, poľnohospodárska usadlosť: gazdovský, sedliacky d.; bol koniarom na panskom dvore 3. ▶ panovník a jeho rodina, príbuzenstvo, služobníctvo; panovník a jeho kruh (dvorania, vysokí hodnostári, ministri, úradníci a pod.) ako predstavitelia moci; sídlo panovníka al. veľmoža: cisársky, viedenský d.; kniežací, šľachtický d.; príslušníci, príchod kráľovského dvora; divadelné predstavenia na dvore francúzskeho panovníka; zariadiť záležitosti pri dvore; politika, zásah dvora; vzbura proti dvoru; byť na strane dvora; byť verný, slúžiť dvoru; vykonávať nariadenia dvora; Zdá sa, že pri dvore nevedia, čo tu stvárajú komisári. [A. Lacková-Zora] 4. ▶ príslušníci šľachty slúžiaci panovníkovi; syn. dvorania, dvoranstvo: cisár so svojím dvorom; v prítomnosti kráľa a celého dvora 5. ▶ vysokopostavená inštitúcia, úrad a pod.; ich sídlo: V Európe sa nestalo, aby niekedy z kontrolných dvorov niekoho odvolali. [Pd 1994] □ Medzinárodný súdny dvor v Haagu; Európsky účtovný dvor 6. astron. ▶ svetelný úkaz v podobe kruhu okolo Mesiaca ◘ fraz. [z] dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek ◘ parem. dva kohúty na jednom dvore sa neznesú; každý pes je na svojom dvore najsmelší doma je každý smelý ▷ zdrob. ↗ dvorček; dvorík -ka pl. N -ky m. zdrob. zried.: Kým bol malý, sedával na dvoríku pred klietkami. [H. Zelinová]; Drevenou bránkou vošli sme do úzkeho dvoríka. [M. Urban]; dvorisko -ka -rísk s., v sg. i m. zvel.: Prešli dvoriskom a rovno k odchýleným vrátam humna. [A. Plávka]; Bolo to dvorisko zapratané bírešskými prístavkami, konskými maštaľami. [F. Hečko]
dvorec m. 1. jzsl ohradený priestor a. pre hydinu: Ve dvorci sedávali v noci husi (Hlboké SEN); dvorec (Rakovice PIE) b. výbeh pre ošípané pri chlieve: Dvorci pritĺkal desku (Špačince TRN); dvorec (Lukáčovce HLO) 2. sšar dvor: Gazdove maľi dvorec, dvur bil ľem v majiru (Dl. Lúka BAR) F. bic cicho, bo zaras pujdzeš hore dvorcem plačuci! (Dl. Lúka BAR) - vyženiem ťa z domu 3. majer: dvorec (Ardanovce HLO); dvorík i dvoríček m. zdrob. expr. k 1: Okolo domšoka mámo aj malí dvarík (Brusník REV); dvoriček (Sobrance); dvorisko i dvorište m. zvel. expr. k 1: dvorisko, dvoriščo (Bošáca TRČ)
dvorisko, dvorište [-e, -o] s gazdovstvo, hospodárstvo, majer: in curia Meliskoris Ilgo, vulgo do dworiska Ilgoweho (TURIEC 1617); nasse dworisste gsme gjm pustili (TRENČÍN 1625); Ondreg Martinowych bil kupel dworisto (SK. N. VES 1628) P. tpn Dvorište (MALATÍNY 1601); Dvorisko (LIKAVA 1625 U2); Duorisko (L. MATIAŠOVCE 1730); -ištiatko dem: P. tpn Dvorištiatko vyšnie (L. MATIAŠOVCE 1788)