rozbiť -bije -bijú dok.
1. úderom, nárazom porušiť celistvosť, roztĺcť: r. šálku, tanier, okno, r. (si) nos; fyz. r. atóm; expr. r-tý čas rozkúskovaný
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: r. manželstvo, priateľstvo zradou; r. jednotu štátu;
nedok. rozbíjať -a
// rozbiť sa:
1. zrkadlo sa r-lo; r-tý krčah
2. manželstvo sa r-lo; úsilie sa r-lo stroskotalo
● dovtedy sa chodí s → krčahom po vodu, kým sa ner-je;
nedok. rozbíjať sa