Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

● v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

● ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; → husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička