oheň ohňa m.
1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.; o. horí, blčí; horúci ako o.; báť sa niečoho ako o-a; hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi; olympijský o.; bengálsky o. ohňostroj
2. požiar: hasiť o.
3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny; prejsť o-om skúšok
4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v o-i
5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti; dievča je samý o.; má o. v tele je vášnivý
6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)
● → liať olej na o.; → skočil by zaňho aj do o-a; dať → ruku do o-a za niekoho; mať dve → želiezka v o-i; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev; → krst o-om; o-om a mečom vojnou; z → malej iskry veľký o. býva; ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;
ohňový príd.;
ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;
ohnisko1 -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3