mašica, -e, -šíc ž. ľud. ošípaná (samica);
mašička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
mašica ž. miest. zsl samica ošípanej na plemeno: Každí rog zme si vichovaľi mašicu i brava (Sučany MAR); Koľko má tá mašica praščenéc? (Papradno PB); Mali ohromnú mašicu ale dvojmetrovú (Chocholná TRČ); Mašice, ket prišól čas, sa jašili (Brestovany TRN); mašička ž. zdrob. expr.: Dalaś pit mašičce? (Bošáca TRČ); Práška mala seďem mašičiek a peť braučekou (Brodzany TOP)