trhan -a m. pejor.
1. otrhaný človek, otrhanec, šklban: chodí (neupravený) ako t.
2. bedár (význ. 1), chudák, niktoš: t-i bez majetku;
trhanka -y -niek ž.;
trhanský príd.
trhan -na pl. N -ni m.
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák
2. p. chudák 2
trhan, -a m. expr.
1. človek chodiaci v otrhaných šatách, otrhanec, šklban; tulák, pobehaj, povaľač (často v nadávke): On pobehaj a trhan z niekde prišlý. (Tim.) Trhan to bol obyčajný. Robiť sa mu nechcelo. (Chrob.) Keď som sa k nej pritieral, odstrčila ma. „Choď ta, ty trhan!“ (Kuk.)
2. pejor. nemajetný človek, chudák, bedár, niktoš: Keď má možnosť vybrať si boháča, nevyberie si trhana. (Fig.)
3. pejor. dieťa trhajúce veľa šiat, lapaj, pobehaj, nezbedník;
trhanka, -y, -niek ž.;
trhanský príd.: trhan t. nadávka; t-é obyčaje (Kuk.); siroty t-é (Vaj.);
trhanstvo, -a str. zried. otrhanosť, ošklbanosť, ošarpanosť
trhan m expr niktoš, šklban, otrhanec, lagan, odkundes: instansa tymito rečyma okrikala, že načuo chodil k takemu trhanowj (TURIEC 1773); wčulegssiho času ledagaky trhan same ruhany z huby wipussca (WS 18. st)