zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena; z-á kritika, z. žart, smiech;
zlomyseľne prísl.;
zlomyseľnosť -i ž.
1. k zlomyseľný: z. jeho reči
2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i