plavák -a m. teleso plávajúce na hladine s regulačnou, signalizačnou ap. funkciou;
plavákový príd.: tech. p-á komora;
plaváčik -a m. zdrob.
plavák -ka pl. N -ky m.
plaváčik ↗ plavák1
plavák1 -ka pl. N -ky m. 1. tech. ▶ obyč. duté teleso plávajúce na hladine kvapaliny a slúžiace na viaceré účely (na reguláciu výšky hladiny v nádobe, na ovládanie rôznych zariadení a pod.): plechový, polystyrénový p.; poškodený, zaseknutý p. v benzínovej nádrži; ponorné čerpadlo s plavákom; vymeniť p. v splachovači; ak je nádoba plná, p. automaticky uzavrie nasávací otvor 2. tech. ▶ plávajúce zariadenie na meranie rýchlosti vody: prietokomer s rotujúcim plavákom; merania povrchových rýchlostí pomocou plavákov; plaváky vhadzujeme asi 5 m pred začiatkom meranej trate 3. ▶ plávajúci navigačný znak na označenie plavebnej dráhy al. navigačnej prekážky, bója: výstražné svetelné plaváky 4. ryb. ▶ pomôcka uchytená na vlasci nad háčikom, ktorá udržiava nástrahu v požadovanej hĺbke a zároveň ukazuje smer pohybu pri zábere: nástrahový, podvodný p.; pevný, priebežný p.; plaváky na šťuku, na zubáča; plaváky na lov v stojatých, v tečúcich vodách; tvar, dĺžka, nosnosť plaváka; chytať ryby na p.; telo plaváka aj s časťou anténky musí byť ponorené vo vode 5. let. ▶ plávajúce zariadenie na podvozku vodného al. obojživelného lietadla, ktoré mu umožňuje štartovať a pristávať na vodnej hladine: stabilizačné plaváky pod krídlami hydroplánu; klzák s plavákmi; lietadlo držia na hladine dva veľké plaváky; lietadlo má pevný podvozok, ktorý môže byť nahradený plavákmi 6. lod., tech. ▶ plávajúce zariadenie umožňujúce nejakému zariadeniu al. konštrukcii udržať sa na vodnej hladine al. sa po nej pohybovať: pontón s dvoma plastovými plavákmi; hausbót stojí na plavákoch; Katamarán je loď tvorená dvoma mohutnými plavákmi, ktoré sú prepojené. [HN 2008] ▷ plaváčik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 4: červený p. hladinomeru; výber vhodného plaváčika; na konci prúta je uchytený silón s plaváčikom
plavák2 -ka pl. N -ky m. poľov. profes. ▶ noha vodnej pernatej zveri; plávacia blana vodných vtákov: plaváky vodných vtákov
plavák3 G a A -ka pl. N a A -ky m. ▶ kôň so žltou, béžovou až tmavosivou srsťou a čiernou hrivou, chvostom a spodkami končatín: svetlý, žltý, sivý p.; plavákom sa tiahne na chrbte tmavý pás
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
plavák p. kôň 1
plavák1, -a m.
1. zariadenie na udržanie rovnakej výšky tekutiny v nádobe;
2. plávajúce zariadenie upevnené na dno rieky, označujúce miesto dôležité pre plavbu;
3. plávajúce zariadenie slúžiace nejakému cieľu (napr. v hydrometrii na meranie rýchlosti vody a pod.);
4. let. pristávacie zariadenie hydroaviónu;
plavákový príd.
plavák2, -a, mn. č. -y m. hovor. plavý kôň, fako (al. vôl) (Hviezd.)
plavák m. (pľivak) 1. šar kto vie plávať: Jedno śčesce bulo, že ja bul dobri pľivak, bo inakśe śe f tej Pijavi zaľejem (Víťaz PRE) 2. pov obyč. mn. č. plávacia blana vodných vtákov: Tedi višli s néj dvá ftáci podobní - zobáki mali tag jak kačice, aj plaváki na nohách (Dobrá Voda PIE)
plivak p. plavák