Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kalkulovať nedok.

1. podľa rozlič. údajov prepočítavať a určovať cenu (výrobku): k. náklady na základe práce, materiálu

2. presne uvažovať, berúc do úvahy všetky okolnosti, reálne predvídať; rátať s niečím: v duchu k-l, koľko zarobí; vopred k-l so súhlasom rodičov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kalkulovať ‑uje ‑ujú nedok.

kalkulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.

kalkulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. 1. ekon. (čo) ▶ vyčísľovať výšku vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov, robiť kalkuláciu, vypočítavať: presne k. výdavky; k. letenky; kalkulovaná cena zájazdu; znalecký posudok určí, či kalkulované náklady sú skutočne opodstatnené
2. (s čím; ø) ▶ vopred odhadovať niečo; vecne uvažovať o niečom; počítať s niečím: triezvo, reálne, obchodnícky k.; k. s (pekným) počasím; k. s úsporami obyvateľstva; k. so súčasným príjmom aj do budúcna; so všetkým treba k.; k. s reakciou publika; Kalkulovať s čitateľskou príťažlivosťou knihy. [LT 1997]
dok. k 1vykalkulovať

kalkulovať nedok.

1. ekon. (čo) vykonávať kalkuláciu

2. (~; s čím) presne uvažovať, reálne predvídať, počítať (s niečím): k. s nevedomosťou odporcu

kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátať počítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatívypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhodypejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zreteli brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si) mieniť veriť dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sa domnievať sa predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovať zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladať považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovať klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kalkulovať, -uje, -ujú nedok. obch. (čo i bezpredm.) robiť kalkuláciu, vypočítavosť: k. ceny; pren.: V duchu kalkuloval, koľko na tom obchodíku zarobí (Hor.) počítal, špekuloval. Kalkuloval, preto z jeho úst nikdy nevyšlo priame slovo (Urb.) bol vypočítavý;

dok. vykalkulovať

kalkulovať [-kul-, -kol-] ndk lat
1. adm prepočítavať, počítať, vypočítavať: na zite prebehawa dwe lukne a gedna cztvrtna wysse, snadt sem pomylyl v kalkolowany (SKLABIŇA 1601-04); podle registru at sobe znowu calculuge (VELIČNÁ 1665); plat dosty sme calculowaly (ILAVA 1668); w calculowany chibil o 12 zl. (PUKANEC 1767)
2. práv vypočúvať svedkov: preczitawsse zalobu y odpowed, taktess swedkou snowu calculugicz (JASENOVÁ 1640)

chladne uvažovať a kalkulovať raisonner froidement et de calculer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu