Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pŕva p. prvé

prvé, prvo i prvnie prísl. (pŕva)
1. čiast. strsl i zsl, miest. vsl ako prvé v (časovom) poradí, najskôr, najprv: Ke_ci tam prišieu̯, prvuo si sa mau̯ poobzerať! (Dol. Lehota DK); Prvuo sa zemi nakope dobrej, čisťej (Čierny Balog BRE); Volakedi sa prvé na tablu klaklo a pomolilo, ke_ca išlo žať (V. Maňa VRB); Prvuo išou̯, keď mau̯ šesnádz rokou, za učňa (Kľak NB); Prvo lem votka naťiekla a tá sa ľajtruvala (Čelovce MK); Prvo na luki za kopcom radi dva spravia (Drábsko RS); Striga sä premänila pŕva na mašku (Sirk REV); Prvé sa odmerá noha (Brezová p. Brad. MYJ); Prvé išli prúti nareza_do dolini vrbové (Ružindol TRN); Prvé je rezačka (Myslenice MOD); Prvé oplatki, potom sa donésla zelová poléfka a riba (Mokrý Háj SKA); Prvňí sa ohlédňi! (Štefanov SEN); Perve mi muśiš povesc, či me veźňeš (Prešov)
2. v minulosti, voľakedy, predtým, kedysi: To boľi ľen hamri prvo a friše (Vaľkovňa BRE)
3. (ako súčasť spáj. výrazu první - až potom) záh má funkciu priraďovacej spojky, ktorá uvádza časovú vetu s následným dejom, najprv - až potom: Prvňí sa najíš, aš potom pújdeš! (Brodské SKA)

prvnie p. prvé

prvo p. prvé

prv, prve, prveč, prvej, prvek(y)
I. prísl
1. pred určeným časom, včaššie, skôr: ktery wuoz na most przygde prwe, ten ma prwe giti przes most (ŽK 1473); psal bich prw, ale nemohlo bitti (H. ŠTUBŇA 1566 KL); (zem) nebilo slobodne wimenitj po wiplneny pak dwaczat rokuw a ne prwe (ABRAMOVÁ 1673); žádný telo nechť nevzjwa, lečby se prwek klaněl gemu (Bohu) (DuP 1716); gamy try neb sstyry mesace prweg sa magu wikopati (SN 1772); nechteg synačku plakaty za tento oleg, neb ho prweky nedostaness, krome když pregde pgettysyc a pgetsto rokuw; (dobre meno) prweč mal, než geho neprawost na znamo wyssla (SKá 18. st)
2. predtým, kedysi: take se gest prwe psal pan z Hodonyna a giz se pisse siedienym na Hodonyne (SKALICA 1432 SČL); když tovaryss pryvandruje, ktery zde prve nebival, ma daty do pokladnycze poloviczj bochlonu (CA 1556); Michale Cygane slyby prawo pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (P. ĽUPČA 1582); pany dworanie tak mieti chczegy, yako nekdi prwei bilo za cžasuow pokoineissich (SKLABIŇA 1606); kamen druhy a trety, ktere fatens, gako y prwsse, očyte ukazal (LIPTOV 1733); zadrž stareho prytele, budto taky ňeňi, gako prw byl (GP 1782); co prwek učzel slowem, to wčzul preukazuge skutkem (WS 18. st)
3. pred nej. iným dejom, skôr, najprv: zadana strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); gestli gistu tu polčtwrtinu dworu sirothy Jurcža Vličneho mjti chtegi, aby prwe wssecko nahradili mestu; sudci wislissewssi gegi odpowed, bili perweg nakloneni k milosrdenstwi (P. ĽUPČA 1599; 1632); pane, prwé dopust mi gjti a pochowati otce meho (SP 1696); gdo koho prw ugyerel (ŠÍPKOVÉ 1747); (sv. Marek) rekel: nech se prwe nasitia sinowe (CS 18. st); wimi tu ranu pwrweg otctem (RG 18. st)
F. Holeczy weczy dost mnoho od prwu až do posledku prussjho manželstva sweho prigjmal (L. MIKULÁŠ 1770) od začiatku do konca, stále
II. spoj podr
L. p. než, p. nežli uvádza časovú vetu: gysta strana proty druheg stranie, kera sie zahowa w temto zgednany, aby prepadla dwanastie budynskych hrywen a moczne dolu polozyla, przweg ness by k prawu pristupyty mela (L. JÁN 1480 SČL); ydy, pro Boha te prosim, preč ode mne, prwe než-ly se mord nestane (P. ĽUPČA 1605); prwey nežly Fabiana zmučyly, sam z dobrey wuole toto gest wyznal (B. ŠTIAVNICA 1613); zveďel sa o ňevinnosťi méj, prv nežli druhý krát ke mňe prijšél (BR 1785)