odnova, pís. i od nova prísl.
odnova, pís. i od nova prísl. ▶ od stavu novosti nejakej veci, pred pôsobením času, od kúpenia, od výroby: s motorom auta boli problémy o.; pneumatiky mali už o. dosť plytký dezén; látka na bundičke má o. vyšúchaný efekt; Predstavme si, že všetky dlhy na svete budú vymazané a svet začne od nova s novými menami. [HN 2010]
odnova p. znova
znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovu • ešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte raz • zasa • zase • zas: zasa, zase prišiel domov neskoro • opäť • opätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínu • nanovo • odznova • odznovu • odnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnova • opakovane: opakovane sa skupinke prihovoril • oznova • oznove • kniž. poznove • kniž. zried.: poznova • poznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadíval • poet. znov (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: vnovo • vnove (Šoltésová, Podjavorinská) • nár. znovek (Hviezdoslav)
odnova prísl.
1. znova, nanovo, opäť: Musel odnova strechu dvíhať. (Tim.)
2. zried. novo: Ivan celý odnova vystrojený odchádzal do sveta. (Al.)
odnova prísl. vsl ešte raz od začiatku, znova: Ket śe odnova začina, fše jest češkosci (Tuhrina PRE); Odnova muśim začadz žic (Markušovce SNV)
odnova prísl od začiatku, od základu: pacholek 1-ae classis aneb prwniho radu se ma rozumetj takowj, kterj sjatj, kositj, pluh, branu, garmo a gine gazdouske wecy odnowa udelatj rozumi (Kur 1795)