renta ž. 1. čiast. vsl kus starej opotrebovanej tkaniny používaný na utieranie, umývanie al. tkanie kobercov, handra: Jak śe viharlo, z rentu śe pouceralo pedz (Baldovce LVO); V źime budzeme strihadz renti na pokrofce (Torysa SAB); Eśči śme ľem teke dzeci buľi, z rentoch śme sebe teke popki narobeľi (Sokoľ KOŠ); Poumivam vimie a pouciram ho z rentu (Trhovište MCH) 2. spiš kus tkaniny na utieranie umytého riadu, utierka: Ta_maž rentu, uciraj grati! (Smižany SNV); Harčeg utri do renti (Spiš. Podhradie LVO) rentka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Totu hľinu vźaľi do rentki (Sedlice PRE); Utrel som sebe pierko do rentki (Spiš. Štvrtok LVO); Šak to ľem taka rentka (Bracovce MCH) L. rentka na tvaruch (Sabinov) - na odciedzanie tvarohu
rentka p. renta