Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zavyť -je -jú -y! dok.

1. (opakovane) vydať prenikavý, ťahavý zvuk: pes žalostne z-l;

pren. expr. prenikavo zakričať al. zaplakať: z. od bolesti

2. expr. (o veciach) prenikavo, ťahavo zaznieť: siréna z-la zahúkala;

nedok. zavýjať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zavýjať ‑a ‑ajú nedok. (vydávať zvuk)

zavýjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janie nedok. (vydávať zvuk)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďať hvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťať pišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčať frndžať frngať frnkať fundžať letieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

p. aj bežať


húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkať huhúkať: sova húka, (h)uhúkaexpr.: túkať tutúkať ťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcovzavýjať: sirény húkali, zavýjalihučať: basa hučí, motor hučíexpr.: vyhukovať vyhukúvať (opakovane, často húkať)

2. p. kričať 1


kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovať vykríkať vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revať vyrevovať vyrevúvať vrieskať vyvreskovať vyvreskúvať vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekať škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať bľačať bliakať vybľakovať vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjať ujúkať ryčať ručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekať brechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákať hučať húkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť hvečať hriakať herbeľovať

2. p. biť sa 2


nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovať lamentovať lamentiť božekať: horekovala celú nockniž.: žalostiť bolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakať slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revať ziapať vrešťať jojčať jajčať jojkať jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykať fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonať stenať kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkať ochkať skuvíňať skučať kňučať zavýjať vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa


plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzy prelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukať fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliť smokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať mravčať kňučať skučať gajdovať drumbľovať gaudžať gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovať koncertovať organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revať rumázgať rumádzgať rumácať ručať rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať vrešťať ziapať jačať húkať bliakať zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvať vyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvať vyvreskovať vybľakúvať vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať


vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekať škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričať robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revať vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať škrečať jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať bliakať vybľakovať vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať ujúkať ryčať ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekať brechať havkať hučať húkať hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiť hartušiť hurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiť hvečať herbeľovať

3. p. plakať


výskať vydávať prenikavý, vysoký hlas (obyč. od radosti) • expr. výskotať: dieťa výskalo, výskotalo od radostiujúkať hajúkať (vyslovovať pritom citoslovce ujú): tanečnice výskajú, ujúkajúhahákať (vyslovovať pritom citoslovce hahá) • expr.: vrieskať vrešťať jačať ziapať (prenikavo, nepríjemne výskať, kričať): deti vrieskajú, ziapu pod oblokmipejor. zavýjať (vydávať prenikavý, ťahavý, nepríjemný zvuk): zavýja od radosti


zavýjať 1. vydávať ťahavý a prenikavý hlas, zvuk • vyť: psy zavýjali, vyli celú nochúkať: sirény začali húkať na poplach

2. p. nariekať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zavýjať p. zavyť


zavyť, -vyje, -vyjú dok. trochu, krátko vyť: pes, vlk zavyl;

pren. expr. silno, prenikavo zakričať, zaplakať: „Vrahovia!“ zavyla Magda. (Laz.);

nedok. zavýjať, -a, -ajú

zavýjať p. zavyť


zavyť dk vydať zavýjavý zvuk: incipere ululare: zawýti (PD 18. st); zavýjať ndk (o psoch, vlkoch) vydávať silné zvuky, revať, vyť: incipere ululare: wytj, zawýgeti (PD 18. st); a wy po prwjkrát za try mariasse, nawarili ste nám z inurbanu kasse, nech takowu kassu psy gjdagj a wám pod oblokom za nj zawjgagj (BrV 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu