prerobiť dok.
1. inak al. lepšie urobiť al. podstatne upraviť: p. nábytok, šaty
2. znova, inak spracovať, prepracovať: p. štúdiu, plán
3. spôsobiť zmenu, zmeniť, premeniť: žena ho celkom p-la; svet nep-š
4. hovor. prísť o peniaze, utrpieť stratu, škodu: pri predaji p-l kopu peňazí;
nedok. prerábať -a
prerábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok.
škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodu • mať ujmu • byť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodení • tratiť • strácať • prerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal
tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäť • vytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vrecka • prichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily
2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodu • mať ujmu • byť poškodený • škodovať • prichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhody • strácať • prerábať: na všetkom iba strácame, prerábame
prerábať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo na čo) prepracúvať, opravovať, robiť z niečoho niečo iné; meniť: Pustiny prerábal na úrodnú zem. (Urb.) Dal prerábať kuchyňu. (Vans.); p. šaty, kabát; p. úlohu; znovu niečo p.; všetko od základov p.; Prerábala na nový čepiec a šlafrok vatový. (Jes.)
2. (koho) mravne, ideovo meniť, formovať charakter niekoho: Prerábala ho (Pavla) svojím pohľadom, pôsobiacim ako slnečné lúče. (Pláv.) Slovákov prerábali na Maďarov. (Kuk.);
dok. prerobiť1
prerábať2 p. prerobiť2
prerobiť, -í, -ia dok.
1. (čo, čo na čo) urobiť z niečoho niečo iné, prepracovať: p. dom (Tim.); Starý domec prerobil na stajňu. (Taj.) Palárik prerobil „Drotára“. (Vlč.); p. šaty prešiť; chodiť v prerobenom kabáte; p. si blúzu (Šolt.);
2. (koho na koho, kniž. i v koho) zmeniť, premeniť niekoho: Myslela si, že ho prerobí na iného človeka. (Al.) Prerobia nás v nich (v Maďarov), ani nezbadáme ako. (Kuk.);
nedok. prerábať1
prerobiť2, -í, -ia dok. hovor. (čo) prísť o peniaze, o zárobok: Len aby sme neprerobili, čo sme zarobili. (Hor.) Pri predaji prerobili sto korún;
nedok. prerábať1, -a, -ajú
prerábať nedok. 1. csl niečo robiť inak al. lepšie, niečo podstatne upravovať (so zámerom sfunkčniť, zlepšiť, skrášliť ap.): Prečo zas to hrabľisko prerábäš? (Krivá DK); Prerábäď musíme túto priečku (Lipt. Hrádok LM); Aš keť prerábäľi, viťiahľi koch (Slov. Pravno MAR); Tu v zánku, ke_sa prerábäu̯, son roböu̯ dvacaď rokou (Bojnice PDZ); Poton sa táto cesta o_Ťisouňíka na Ťurie Poľe prerábäla (Tuhár LUČ); Zme bívali tam tom dome pri cesťe na kraji ďeďini, ďe teras tú víšku prerábajú (Svinná BÁN); Len pedz venku ostala ňepohnutá, inác_ca šecko prerábalo, celí dom (Lapáš NIT); Nosili si k nám prerábat šelijaké hábi (Brestovany TRN); Tú komoru prerábala na zannú kuchinu (Kľúčové TRČ); Mi tu prerabiaľi, u tej chiži (Tibava SOB); Ľudze sebe komori prerabiaľi na zadňi chiže a predňi chiže už buľi paradni (Bracovce MCH) 2. ľudským zásahom niečo meniť, ovplyvňovať, pretvárať: Aš číl prichodí pravá zima, ton človeg nepomóže, báraj ondá toto hento, jako prírodu prerábajú, čo má prindút, prínde (Kľúčové TRČ) 3. expr. spôsobovať v niekom vnútornú zmenu, meniť niečí charakter, názory, správanie ap.: Ten starí veďeli luďí prerábeť (Čierna Lehota ROŽ) 4. dosahovať pri obchodovaní nižší príjem ako výdavky, škodovať: Začaľi vozi_dzeľeňinu spoza vrchu, aľe doz na tem prerábaľi (Rajec ŽIL)
prerobiť dk čo robením niečo upraviť, prepracovať: zgednaly sme mlinarom meske sstadle prerobit (KRUPINA 1702); murar guž polowicu oken v stresse prerobyl a posprawowal; sprawyl sem dewat prutow pre sklenara, ktere se ze starjch prerobyly (DUBNICA n. V. 1722; 1730); prerábať [pre-, pro-] ndk: (píla) nebola opravena, nemal ju z domu bratij a prerabetij (RADVAŇ 1575 E); prachy starie, jesli by nekdo dal prorabeti, ta robota mezi bratou rozdelena ma byt (B. BYSTRICA 1633 CM); w piwowarskeg izbe pec prerabeli (JELŠAVA 1722); reformo: na ginssy spúsob nečo prerábám (KS 1763); prerabal sem try okna u zahradnika (ORLOVÉ 18. st)