plátenník -a mn. -ci m. v min. výrobca plátna al. kupec s plátnom: oravskí p-i;
plátenníčka -y -čok ž.;
plátennícky príd.: p. cech;
plátenníctvo -a s. plátennícke remeslo
plátennícky -ka -ke príd.
plátennícky prísl.
plátennícky -ka -ke príd. etnogr. ▶ súvisiaci s plátenníkom, výrobcom al. predajcom plátna, súvisiaci s plátenníctvom, domáckou, remeselnou al. manufaktúrnou výrobou plátna a jeho predajom: plátennícke remeslo; hornooravský p. spolok; plátennícka obec; významné plátennícke rodiny, rody; p. mangeľ na hladenie modrotlače; plátennícke stroje; vozievať tovar na plátenníckych vozoch do blízkeho i vzdialeného okolia
plátenník, -a, mn. č. -ci m. zastar. kto vyrába al. predáva plátno, plátenkár: I plátenníci vyťahujú svoje šiatre. (Ráz.);
plátenníčka, -y, -čok ž.;
plátenníctvo, -a str. plátennícke remeslo
plátenník m. or, zried. trenč kto vyrába al. predáva plátno: Kedisi bolo moc plaťeňikof (Námestovo); Potom sa naučiľi choďiť aj pláťeňíci do sveta (Tvrdošín TRS); pláteňňík (Bošáca TRČ); plátenníčka ž.: Plaťeňički maľi aksametove šatki so strapcami na sebe (Bobrov NÁM); plátenňíčka (Bošáca TRČ); plátennícky príd.: Plaťeňicki voz vidržal najvac tri roki (Bobrov NÁM); Jakí mal vos, podľa teho sa plaťila aj plaťeňicka daň (Námestovo)