latinský -ká -ké príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na latinčinu, na jazyk, literatúru a kultúru starých Rimanov: latinská gramatika, abeceda; l. jazyk latinčina; stredoveké latinské písomnosti; tradičná latinská liturgia vykonávaná v latinčine, po latinsky; latinské názvy rastlín; pôvodný l. nápis, text na sarkofágu; výslovnosť latinských mien; slová latinského pôvodu; bohoslužby sprevádzal l. spev; Zo škôl mu poletuje v pamäti niekoľko latinských citátov, ktorými vo veselej chvíľke ohromí vlastných druhov. [P. Jaroš] □ lod. latinská plachta trojuholníková rahnová plachta □ Latinská štvrť (v Paríži) známa parížska štvrť s typickou atmosférou, v ktorej sa nachádzajú významné školy a múzeá; latinská cirkev rímskokatolícka; latinský kríž s dlhším zvislým ramenom
2. ▶ vzťahujúci sa na Románov, skupinu národov sídliacich najmä v západnej a južnej Európe (napr. Taliani, Španieli, Portugalci, Francúzi, Rumuni), románsky: latinské národy □ Latinská Amerika územie Mexika, Strednej a Južnej Ameriky, na ktorom sa používa španielčina a portugalčina