Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

hádzať hádže hádžu hádž! hádzal hádžuc/hádzajúc hádžuci/hádzajúci hádzaný hádzanie nedok.

hádzať sa hádže sa hádžu sa (ne)hádž sa! hádzal sa hádžuc sa/hádzajúc sa hádžuci sa/hádzajúci sa hádzanie sa nedok.

hádzanie -nia s. tech. ▶ najväčší rozdiel vzdialeností medzi dvoma extrémnymi okrajovými bodmi telesa od osi (bodu) otáčania: obvodové h. upínacieho tŕňa; prístroj na meranie hádzania ozubených kolies ▷ ↗ i hádzať

hádzať -dže -džu hádž! -dzal -džuc/-dzajúc -džuci/-dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo (kam); čím (kam); čo (komu)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho; syn. vrhať: h. hrudy, kamene; h. odpadky, smeti do koša; h. uhlie do pece; h. šípky do terča; h. diskom, oštepom, kladivom; h. návnadu, sieť do vody; h. peniaze do zvončeka; h. vrecia na váhu; h. štrk lopatou; h. loptu, loptou o múr; h. omrvinky vtákom; h. kosti psovi; chlapec vie dobre h.; vietor hádzal do oblokov sneh; protestujúci hádzali vajíčka do politikov; Hádže udičkou, šklbe, vyťahuje a znovu hádže. [V. Mináč]; V chôdzi odlamoval z nízkych jabloní konáriky, hádzal ich okolo seba. [A. Baláž] □ kuch. hádzať halušky nožom oddeľovať kúsky cesta z lopára a dávať ich do vriacej vody; šport. hádzať šestku (v basketbale) hádzať trestný hod na kôš □ hádzať iskry iskriť; hádzať tieň tieniť
2. (čím, kým; koho) ▶ opakovane prudko a krátko pohybovať niečím, niekým; syn. mykať, triasť, potriasať: h. hlavou; h. rukami rozhadzovať (napr. od rozhorčenia); kôň hádže hrivou, zadkom; rozbúrené more hádže loďou; električka nás hádže; Škorec poskakuje z vetvy na vetvu a smiešne chvostom hádže. [R. Jašík]; Krava pokojne sem i tam hádzala ušami, lebo jej na ne muchy sadali. [A. Bednár]; neos. v aute na poľnej ceste nás hádzalo; pren. hádže ním uragán života zmieta ho
3. hovor. expr. (čo (na seba; do seba)) ▶ rýchlo, napochytro niečo robiť: h. na seba šaty obliekať sa; h. do seba jedlo jesť; Údržbári sa neprítomne škerili, lebo hádzali do seba jednu šálku čerešňovice po druhej. [A. Hykisch] pili; Paula hádže rýchlosť. [NP 1995] zaraďuje
◘ fraz. akoby hrach na stenu hádzal al. ako keď hrach na stenu hádže všetko dohováranie je márne; bodaj ťa vred hádzal! zahrešenie; hádzať flintu/pušku do žita vzdávať sa, strácať odvahu, vopred ustupovať, kapitulovať; hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho; hádzať vinu na niekoho/na niečiu hlavu nespravodlivo obviňovať niekoho; hádzať na niekoho špinu/blato ohovárať, znevažovať niekoho; hovor. hádzať niečo na papier písať; hádzať niekoho do starého železa zavrhovať niekoho, spochybňujúc jeho schopnosti; hádzať niekomu frčky [do nosa/pod nos] znevažovať niekoho; hádzať niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu robiť niekomu ostré výčitky, pripomínať prehrešky; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy klásť niekomu prekážky; hádzať niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytovať niekomu pomoc, podporovať niekoho; hádzať očami/očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozerať b) pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hádzať perly sviniam dávať niečo cenné tomu, kto si to nevie vážiť; hádzať úsmevy na niekoho/po niekom usmievať sa na niekoho; trochu iron. hádzať úsmevy [na všetky strany/okolo seba] usmievať sa v spoločnosti ľudí (často neosobne a afektovane), okázale dávať najavo dobrú náladu; hádzať všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi; expr. hádzať zadkom robiť prieky, priečiť sa
▷ opak. hádzavať -va -vajú -val; dok. ↗ hodiť

hádzať sa -dže sa -džu sa (ne)hádž sa! -dzal sa -džuc sa/-dzajúc sa -džuci sa/-dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (kam) ▶ prudkým pohybom sa dostávať niekam al. do istej polohy; syn. vrhať sa: h. sa do vody; h. sa na brucho; h. sa niekomu do náručia, okolo krku ↗ i fraz.; h. sa pred niekým na kolená ↗ i fraz.; hádže sa na posteľ a narieka; v zlosti sa hádzal o zem; Dnes sa už nikto nehádže pod vlak. [V. Mináč]
2. (kde; ako) ▶ robiť (obyč. telom) prudké, opakované pohyby; syn. metať sa, zmietať sa: h. sa zo strany na stranu; h. sa v spánku; h. sa pri epileptickom záchvate; od bolesti sa hádže na zemi; chlapci sa hádžu po snehu; na chrbte sa mu hádže taška s knihami; dieťa sa hádzalo matke na rukách; Hádzal sa na posteli, húžval vankúš, kopal do paplóna a krkval plachtu. [Ľ. Jurík]
3. expr. ▶ stavať sa na odpor, odporovať, priečiť sa: zúri, hádže sa, ale zbytočne; čo sa toľko hádžeš, aj tak tam musíš ísť; Ale ten sa ti len hádzal, že jemu nikoho netreba, načo? [L. Ballek]
4. (čím) ▶ prudkým pohybom vrhať niečo navzájom na seba: chlapci sa hádžu snehovými guľami
◘ fraz. hádzať sa ako ryba na suchu al. hádzať sa ani pes na reťazi prudko sa metať; hádzať sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo (niekoho) prosiť o niečo b) prejavovať pokoru; hádzať sa niekomu do náručia/okolo krku objímať niekoho
▷ opak. hádzavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ hodiť sa¹

hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho kam; čím kam; čo do koho/po kom; čo komu) ▶ prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho; syn. vrhnúť: h. kameň, loptu; h. granát, bombu; h. oštepom 30 metrov; h. sliepkam zrno nakŕmiť ich; h. mäso psovi; h. pár korún žobrákovi; h. dievča do bazéna; h. list do schránky; h. niečo do koša ↗ i fraz.; h. poleno do ohňa; h. súpera o zem; h. pohár o stenu; h. šípkou do cieľa; neos. Spraví krok ľavou nohou - hodí ho doľava, spraví krok pravou nohou - hodí ho doprava. [J. Bodenek]
2. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb nejakou časťou tela; syn. myknúť, pohodiť: h. hlavou; h. plecom ↗ i fraz.; h. rukou ↗ i fraz.; kôň hodil zadkom
3. hovor. expr. (čo, koho (kam)) ▶ rýchlo, napochytro niečo urobiť: h. na seba šaty obliecť sa; h. do seba jedlo, pitie rýchlo niečo zjesť, vypiť; h. niekoho do mesta (dopravným prostriedkom) odviezť
◘ fraz. spí, akoby ho do vody hodil tvrdo spí; expr. hoď kostrou! poponáhľaj sa!; hodiť flintu/pušku do žita vzdať sa, stratiť odvahu, vopred ustúpiť; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; hodiť niečo cez palubu zriecť sa niečoho; hodiť niečo cez plece/za hlavu ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niečo do koša odmietnuť, nevybaviť záležitosť; hodiť niečo do pľacu niečo povedať; hodiť niečo do starého železa odložiť niečo ako nepotrebnú vec; hodiť niečo na papier napísať; hodiť niečo na trh dať do predaja; hodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hodiť niekoho cez palubu opustiť niekoho, prestať sa starať o niekoho, obetovať niekoho; hodiť niekoho do starého železa zavrhnúť niekoho spochybňujúc jeho schopnosti; hodiť niekomu jednu/pár na zadok udrieť niekoho; hodiť niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu ostro niekomu niečo vyčítať; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk/na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; hodiť niekomu rukavicu vyzvať niekoho na súboj, na konfrontáciu názorov; hodiť niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; hodiť očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozrieť b) pozrieť sa s úmyslom upútať pozornosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hodiť rukou [na niečo] a) zľahčiť niečo b) rezignovať; expr. hodiť šabľu/tyčku vyvracať sa; hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi rovnako; kocky sú hodené a) konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok b) už je rozhodnuté; nebolo kam jablko hodiť bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; [to je] iba/rovno za psom hodiť o bezcennej, naničhodnej veci
▷ nedok. ↗ hádzať

hodiť sa¹ -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. 1. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb istým smerom; syn. vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa do kresla; h. sa na posteľ; h. sa pod vlak spáchať samovraždu; h. sa o zem; h. sa niekomu do náručia, okolo krku, hrdla ↗ i fraz.; h. sa na kolená ↗ i fraz.; Hodila som sa k obloku, aby som ho videla. [H. Zelinová]; Hodil sa celým telom dozadu, že takmer spadol do kríkov. [A. Baláž]
2. zastaráv. (na čo) ▶ pustiť sa, dať sa do niečoho, vrhnúť sa na niečo: S vervou sa hodil na štúdium a zanedlho ako dvadsaťpäťročného ho promovali na doktora. [P. Zván]; Čoskoro odtiaľ odišla, začala študovať právo a hodila sa na politiku. [InZ 1999]
◘ fraz. ani keď sa o zem hodí nikdy, v nijakom prípade sa mu neurobí po vôli; expr. hodiť sa do parády/do gala vyobliekať sa; hodiť sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo poprosiť b) prejaviť pokoru; hodiť sa na maródku urobiť sa práceneschopným; hodiť sa niekomu do náručia al. hodiť sa niekomu okolo krku/hrdla objať niekoho
▷ nedok. ↗ hádzať sa

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamky • klásť: sádzať, klásť chlieb do pece • expr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitom • tlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺn • skákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krku • expr.: plieskať sa • trieskať sa: plieskal sa o zem

2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje • skrúcať sa • stáčať sa • krútiť sa • zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca • zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť sa • skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha • zmietať sa • hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

● h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa

hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

● h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

● h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa¹

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

● niž. hovor. h. si šlófika pospať si

hádzať nedok.
1. strsl, zsl prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho, vrhať: Keť fúkau̯ vetor, tag hádzaľi dvaja chlapi snopi naproťi sebe z jednej strani na druhú (Lišov KRU); Ten náz mnohokrát prenasledoval, lebo zme mu hádzali z veže prámo na strechu (Bernolákovo BRA); Nésla koláč (nevesta), ponad hlavu to mosela hádzat, lebo to boli také zviki (Kostolné MYJ); Hádzal snopi do mašiňi (Prosné PB)
L. hádzaď žapki (Ludanice TOP), hádzať žapku (Detva ZVO), házať žabički (Hlboké SEN), hádzaď žabice (Kamenica n. Hron. ŠTÚ), hádzať kački (Kvačany LM), hádzať kačički (Abrahám GAL), hádzadz na kačku (Rosina ŽIL), házat ribički (Mor. Ján MAL), házať skalki (Ďubákovo RS), hádzať kamének (Rozbehy SEN), hádzat koňíčke (Žakýl BŠ), koňíke hádzaťi (Hrabovo LUČ), hádzat do šajbi (Kraľová GAL), hádzať šéfov (V. Janíkovce NIT), hádzat báleše (Trakovice HLO), hádzať skrižienku (Terchová ŽIL), hádzať ako na plťe (Paludza LM), hádzať pánou (Nedanovce TOP), hádzať bublinu (Topoľčianky ZM) - hádzať ploský kameň po povrchu vody tak, aby prebehol po hladine; hádzať forgá (Siladice HLO) - kvitnúť (o kukurici); hádzať klasi (Párnica DK) - kvitnúť (o obilí);
F. hádzať frčki popod nos (Kraľovany DK) - povýšene sa správať, znevažovať; hádzal okom (Prosné PB) - pozoroval, dával pozor; hádzať na sebä (Krivá DK) - rýchlo, s chvatom sa obliekať; čo ta vred hádže? (Bzince p. Jav. NMV) - nemáš pokoj?; moc na mja hádzali (Brodské SKA) - kládli na mňa vysoké požiadavky
2. strsl, zsl dávať cesto po kúskoch do vriacej vody: Keď mi voda dobre rozovre, buďen hádzaťi halúški, aj slíže sa mosia hoďiť do zovretej vodi (Návojovce TOP)
F. hádzal haluše do seba (Prosné PB) - rýchlo jedol
3. strsl kývať niektorou časťou tela (napr. hlavou, rukou), potriasať: Hádza̋ľi hlavamí, že to ňie prauda (Párnica DK)
F. na šetko ľen rukou hádže (Ležiachov MAR) - všetko mu je ľahostajné

hádzať sa nedok.
1. or, jtrenč prehadzovať sa z boka na bok, zmietať sa: Ľädže, jäko sa hádže na tej posťeľi! (Dlhá n. Or. DK)
F. hádže sa jako riba f sace (Bošáca TRČ) - bezradne sa zmieta
2. strsl, jtrenč nadhadzovať sa na hrboľatej nerovnej ceste (o voze): Celou cestou sa hádzau̯ vos, ňi_ca ňedalo odíchnuť (Krivá DK); Vos sa hádže (Laskomerské BB)
F. čo sa tag hádžeš? (Bošáca TRČ) - prečo sa hneváš?
3. strsl robiť prudký pohyb istým smerom, vrhať sa niekde: Ňie abi sťe sa hádzaľi z vuodra do záčina! (Krivá DK); Z mosta zme sa hádzaľi do vodi (Podbiel TRS); Ke_dzme zbadaľi eroplán, hňe_dzme sa hádzaľi na zem (Ležiachov MAR)

hádzať [-(d)z-] ndk
1. k hodiť: ssarhowia dyewki wayczy hadzely (TURIEC 1581); za zetiem swim paliczu hazal (SKALICA 1638); y te dety na kordy budeme hacaty a mordowaty (DUBOVÁ 1672); z lobdú, z kulů házani (KS 1763); panna sslár z hlawi dolu házy (VP 1764);
F. mnozi milost božj do wetru hazegi a zamitagi (Le 1730) odvrhujú; wíno zbytkom pite mnohich hadže o zem spôsobuje opitosť; wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GV 1755) rovnako postihuje; káždy stróm, ktery nenese owotca dobrého, wytjnat sa bude a na oheň házat (KB 1756) bude sa páliť; kolik slóv, tolik se mu strílek videla do srdca jeho házaťi (BR 1785) každé jej slovo sa ho bolestne dotklo; h. na oči, v oči komu čo vyčítať: gemu kazdy kradež na očy haze (PUKANEC 1787); opílstwj mi w oči hážú (BE 1794), h. tieň vrhať: (vrch) trysto honuw zdéla tién od seba hácže (KrP 1760); h. čo za chrbát zanedbávať: slyssic pekne naučeňi za chrbet gich hadže (GV 1755); hrach na stenu h. robiť zbytočnú robotu, márne sa namáhať: gakobi hrach na stenu hazal (SJ 18. st); h. lós, kocky losovaním rozhodovať: jacere talos, sortes ducere: kostki házati (KS 1763); o wnitrnj suknu hazalj los (SQ 1781); hádzaný vredom, vredmi majúci vred(y): ssiwawich a wredem hazenjch lidi (VP 1764); frčky h. čomu nevšímať si niečo: budu chlapy hvizdat, hladu frčky hazat (KC 1791)
2. k hodiť 2: wsseci, kteri chazaly (!) do pokladnicy (SJ 18. st)
3. k hodiť 3: kuon haže hlawu ((ZVOLEN) 1692); házel ze sebú (BR 1785)
F. h. očima (sem i tam) mať nestály, neistý pohľad: z očama sem y tam hazu (SPr 1783); h. sa metať sa, mykať sa: počul, kdy se w nyeg dietya hadzalo (VELIČNÁ 1724); na wssecke strany sem y tam se metal a hadzal (MS 1758);
x. pren more sem y tam se háže (KS 1763) prudko sa vlní (pri búrke)