deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.; d. osobnosti;
deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup; d-ívna kritika, op. konštruktívna;
deštrukčne, deštruktívne prísl.;
deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.
deštruktívne [d-t-] 2. st. -nejšie prísl.
deštruktívne [d-t-] 2. st. -nejšie prísl. ▶ príznačne pre deštruktívny charakter niečoho; syn. deštrukčne, rozvratnícky; op. konštruktívne: správať sa d.; pôsobiť d.; Tak deštruktívne pôsobí naňho manželský svár, nesúlad. [J. Gregorec]
deštruktívny príd. ‹l› ničivý, búrajúci, rozkladný, rozvratný, zhubný (op. konštruktívny 2): d-e živly; d. manželský faktor; d-a kritika;
deštruktívne prísl.: pôsobiť d.;
deštruktívnosť -ti ž.
deštruktívny príd. rozvratný, rozkladný, ničivý (op. konštruktívny): d. účinok, vplyv, d-a kritika;
deštruktívne prísl.: d. pôsobiť;
deštruktívnosť, -ti ž.