neprítomný
I. príd.
1. kt. nie je práve na danom mieste, vzdialený, op. prítomný: zastupovať n-ého spolupracovníka
2. ukazujúci neúčasť vedomia, nevšímavý: n. pohľad, výzor
● byť → duchom n.;
neprítomne prísl. k 2: n. hľadieť;
neprítomnosť -i ž.: hlásiť n. (žiaka)
II. neprítomný m. neprítomný človek: ospravedlniť n-ých