novôtka -ky -tok ž. zdrob.
novota -ty novôt ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť niečoho nového, iného ako dosiaľ al. nejestvujúceho doteraz; syn. novosť: n. a originalita metafory; n. vedeckej práce; zaujala nás n. myslenia; Jediná novota antidiskriminačného zákona bola podľa neho v zmienke o sexuálnej orientácii. [Slo 2002] □ dýchať, svietiť, voňať, žiariť novotou byť celkom nový, byť ako nový 2. ▶ nová, doteraz neznáma správa, zvesť, novina, novinka; syn. novosť: rozprávať, pretriasať novoty z dediny; podozvedať sa všelijaké novoty; Nepochybne to už vedel, nepovedali sme mu nijakú novotu. [D. Kužel] 3. ▶ nová vec, nový jav, nový spôsob činnosti, novinka, novosť: zavádzať všelijaké novoty; prichádzať s prevratnými novotami; oboznámiť sa s novotami v učebných osnovách; prijať novoty; nebáť sa zmien a novôt; n. ihneď vzbudila u niektorých nevôľu; novoty u nás neprešli; A u vás, aké novoty máte? [J. Štiavnický]; Majster medzitým ostarel. Nepáčili sa mu nijaké novoty. [V. Šikula]; Každá novota má svojich odporcov i zástancov, svoje výhody aj nevýhody. [Ses 2004] ▷ novôtka -ky -tok ž. zdrob. expr. k 2, 3: porozprával nám všetky novôtky z divadelnej kuchyne; to sú mi ale novôtky!
novota, -y, -nôt ž.
1. nejaká nová vec al. nový spôsob práve uvedený do života, niečo nového, novinka: technická n.; tohoročná n.; radikálne, nie vždy osvedčené n-y (Al.);
2. (bez mn. č.) vlastnosť toho, čo je nové, novosť, čerstvosť: Tu ma všetko vábi kúzlom novoty. (Kuk.) Všetko zrazu dýcha novotou. (Fig.);
novôtka, -y, -tok ž. zdrob. expr. k 1
novôtka p. novota