Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

● všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť²

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

prechádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

prechádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňa • prechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajú • vymieňať sa: úlohy sa vymieňajú • obmieňať sa • variovať • varírovať: tóny varírujú jeden za druhým

3. p. lesknúť sa

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po meste • hovor. zastaráv.: špacírovať • špacírovať sa: špacíruje sa s kočíkom • hovor. korzovať • pren. expr. defilovať • zastaráv.: promenovať • promenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parku • chodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach

tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať • tupiť sa • otupovať sa • zried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval sa • slabnúť: žiaľ otupieval, slabol • prestávať • zanikať • prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal

zachádzať¹ 1. chôdzou, dopravným prostriedkom sa dostávať niekam, na nejaké miesto • zachodiť: zachádzajú, zachodia až k lesu • dochádzať • prichádzať: zachádzajú, prichádzajú autom do dvora

2. pohybom sa strácať z dohľadu • zachodiť • miznúť: zachádzať, zachodiť, miznúť za roh • zapadať (o nebeských telesách): slnko skoro zapadá

3. pokrývať sa tenkou vrstvou niečoho • zachodiť: okuliare zachádzajú, zachodia parou • oxidovať (o kovoch): striebro ľahko zachádza, oxiduje

4. nadobúdať odtieň inej farby • prechádzať: zelená zachádza, prechádza do modrej • zabiehať: pery mu zabiehajú do belasého odtieňa

5. začať uplatňovať istý (neželateľný) spôsob prejavu • zabiehať: v reči zachádza, zabieha do hrubosti; zachádzať, zabiehať do technických podrobností

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

● mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

● prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

● p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

● p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

● prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) Tá vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť²

prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

prechádzať i prechodiť nedok. (precháďať, prechojiť)
1. csl premiestňovať sa, presúvať sa (obyč. chôdzou al. jazdou, často cez al. ponad niečo): Darmo zme strehľi na kurčätá, jedno za druhím prechoďiľi popot plot (Krivá DK); Šľag íh vie, kaďe ta precháďaľi (V. Bielice TOP); Čez bránu prechoďiu̯ statog a aj z vozom sa schoďilo, naľachkuo sa choďilo čez vrátka (Čelovce MK); Jeden za druhím prechodzeľi po lafke (Rajec ŽIL); Popel na strunce mosel trochu čmudit, pokel ofce tade prechodili (Dol. Súča TRČ); Pret krížon ket prechádzali, naklonili zástavi (Malženice HLO); Ta naz daľi na rakusku hraňicu, žebi zme dozorovaľi, žebi prez Dunaj Rakušaňi ňeprechodziľi (Torysa SAB); Kurčata nam prehodza do sušeda, vežmeme farbu a ih ofarbime, žebi zme ich poznaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Cez mrišku prechodza pčoli do medňika (Žalobín VRN)
F. mrački preze mňe prechodza (Dl. Lúka BAR) - mám zimomriavky
2. vytvárať chodením, prešliapavať (o cestičke, obyč. cez nejakú prekážku, napr. v snehu): Takí sňech kidau̯ a on tam chodňík prechoďiu̯ (Ľubeľa LM)
3. (často) končiť pôsobenie na jednom mieste a odchádzať inam: Neskvór mi robelo zle, že son prechodel z roboti do roboti (Trenč. Závada TRČ)
4. začínať uprednostňovať (nové predmety, postupy a pod., obyč. ako súčasť istého pokroku či vývinu): Nekedi kopali s krampli, potom postupne sa prechádzalo na vidli (Jur p. Brat. BRA)
5. konať kĺzavý pohyb niečím po povrchu niečoho (a tým to utierať, upravovať, čiastočne opracúvať a pod.), preťahovať, šúchať: Octovou handrou som si ľen tag zľachka prechádzala po tej opuchľiňe (Ležiachov MAR); Vezne sa šmirgel a pekne zlachka sa prechádzá po dreve, abi sa neurobili ešče voláké rihi (Biely Kostol TRN); Z biglajzom śe ňepriciska, ľem śe tak prechodzi hore-dolou (Bracovce MCH)
6. csl konať istý opakovaný pohyb (o veciach): Člnok prechoďí ces párňice (Lipt. Hrádok LM); Jako sa zívalo takto tími podnožami, tím sa to (nite osnovy) ďeľilo a taďe ten člnek prechoďil (Zliechov ILA); Čolnok śe premetuje pomedži ňitki, prechodzi z jednoho boka na druhi (Lastomír MCH)
7. dostávať sa niekam (obyč. cez niečo, o veciach), vnikať, prenikať: Múka ce_sitá prechádza, té hu trieďa na hrubú a hlatkú (Slovany MAR); Číl tam pri pálení je pustená voda do chladiča, ces kerí rúlkú prechodí para (Trenč. Závada TRČ); Cez rietki cedzák prechádzajú chupi do mlieka (Vaďovce MYJ); A pres títo rúlki prechádzá voda ze studne (Suchá n. Par. TRN); Na totu rulku prechodzi cepla voda a na totu źimna (Ložín MCH)
8. niekde existovať al. byť umiestnený (o veciach), viesť niekade, tiahnuť sa: V horách skoro f každej doľiňe prechoďí ňiaki jarok (Slov. Pravno MAR); No a tá drevená os prechoďila ces sťenu venku do tagzvanej ráštubňe (Prosiek LM); Kedz idzece do Žiľini, na téj pravéj straňe, čo to (železničná trať) prechodzí ces tú cestu, tak tam bola vochterňa (Rajec ŽIL); Boli dve malé usadlosti a prechádzala pomedzi ne cesta (Prejta ILA); Je náosí - auštuk, na_tím je poduška, mezi ňima prechádzajú predňí ramena (Štefanov SEN); Rozvora prechodzi popod vuz a na pretku je zapojena z laučicu, na zatku idze do zadňich śňicoch (Žalobín VRN)
9. meniť majiteľa, správcu al. používateľa (o veciach): A po ňečase to tá berľínska firma prestála robeď a ten mramoroví lon prechádzau̯ zase ďaľej (Tuhár LUČ); Ti hori zme mali ohraničené, to prechojelo z generácije na generáciju (Beluša ILA)
10. i neos. (silno) pôsobiť na zmysly, prenikať, zasahovať (o citoch, pocitoch a pod.): Mráz ma prechoďí (Hor. Lehota DK), Otvorenú ranu mi pucuvau̯ takím pučtokom, to bolo ako ohen, to mi fše prechodilo a_sem (Ludrová RUŽ); Zima me prechádza̋ chrptom (Revúca); A mňe jag eletrickí prút čosi tak prechádzalo po ťele (Kočín PIE)
11. plynúť, ubiehať (o istom čase): Dňi prechoďili, dvacaďjeden dňí sa minulo, tag bolo treba nastúpiť (Prosiek LM); Ja śe učiu̯ od ňih ruske a oňi našo, a to nam tak prechodziu̯o (Vyš. Repaše LVO); Kolo radijova mi richľejši čas prechodzi (Michalovce)
12. odohrávať sa, diať sa, prebiehať (v čase): No a tá rabovka prechádzala tak (Dechtice TRN)
13. posúvať sa, presúvať sa (o mieste nejakej ľudskej aktivity): Tade prechodela fronta, ale tan sa modz nepoškodelo (Trenč. Závada TRČ)
14. končiť sa, ustávať (o rôznych javoch): Uš tej tuhej mraze prechoďia (Čelovce MK); Aj zimi, aj sňahi, šetko to prechojelo (Rajec. Lesná ŽIL); Tuším uš tí déždže prechádzajú, už bi mohli ustat (Zvončín TRN); Tod diź jakośka ňeprechodzi, ňeznam-ňeznam, či śe jutro budze dac kopac (Laškovce MCH)
15. i neos. prestávať postihovať, zasahovať, pôsobiť
a. o chorobách al. fyzických stavoch; uľavovať sa: Už mu to (nádcha) prechoďí (Mošovce MAR); Bola taká zelina, to sa navarilo a umilo krave veme, potom to prechoďilo (Dol. Ždaňa NB); Aj horúška ho uš prechádza̋ (Jelš. Teplica REV); Duho ma to boľelo, aľe potom to pomaľunki prechádzalo, jako som si to s tú borsučiu mascu mazal (Rajec. Lesná ŽIL); Spravél som jakísi veched a rájbal som ho po bachore, po slabinách, kvón začal už odlachčiévat, začalo mu to prechodit (Trenč. Závada TRČ); Bili fšelijaké chorobi, ale ňekeré aj sami prechádzali (Stupava BRA); Bul mocno chori, aľe už mu to, chvalabohu, prechodzi (Falkušovce MCH)
b. o psychických stavoch (citoch, náladách a pod.): Už ho ten smútok precháďal (V. Bielice TOP); Je prchkí, ale už ho hňev pomáli prechoďeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Vidzím, že už ho jet prechádzá, tak sa ho reku opítám, čo sa stalo (Ružindol TRN); Ja už na ňim vidzel, že ho šaľka prechodzi (Bracovce MCH)

prechádzať sa i prechodiť sa nedok. csl voľne chodiť sem a tam (obyč. v miernom tempe) s úmyslom osviežiť sa, rozptýliť sa a pod.: Tam v ňeďeľu poobeďe hrávaľi muzikaňťi a ľudia sa prechoďiľi po mesťe (Kláštor p. Zniev. MAR); Iba ďivá zver sa teras prechoďí tam, ďe stála naša ďeďina (Lešť MK); Vešer se pajdemo prechádzeč (Kameňany REV); A čož naležíš, Mariša, hentéj izbe jako ladovňi, prechot sa tam! (Kľúčové TRČ); A tí dve sa tak pánščili, každú nedzelu sa prechádzali po dzedzine (Zvončín TRN); V ľece śe fajňe prechodzic po čačiňe, bo tak pachňe, až zacahuje (Ratvaj SAB); Ľudze śe prechodza hore-dolu (Fintice PRE); Kuśčok śe prechodzu, bo ňehodnam teľo stac (Sobrance)
F. prechádza̋ se aňi vicešpán (Podbiel TRS) - iron. neprimerane svojmu postaveniu al. okolnostiam

prechodiť p. prechádzať

prechodiť sa p. prechádzať sa

prechojiť p. prechádzať

prechádzať [pre-, pro-; -(d)zať], prechodiť ndk
1. po čom, cez čo, za čo, kam chodiť z miesta na miesto, sem a tam, po nejakom priestore; ísť niekam, niekadiaľ al. cez niečo: od mestecžka gest vloženo, aby ten, kdo kobyly držy, nemel swobodu z nymy po poli prochazety (ŠTÍTNIK 1610); kdy som negposlednegssy most prechazel, techdy múg kun mezy mosticze wpadl (TRENČÍN 1613); cez luku domini instantis y rechtor Geho Milostj y čželad z wozmy a s pluhy sem y tam gako po hradskeg prechodili (D. KALNÍK 1731); draby pilne merkowaly, kdo kedy cez mesto prechadza (KRUPINA 1736); w tich mistech welike marasty a blata biwaly, ze tjassko lichwa prechazat mohla (VESELÉ 1747); supereo: precházám, prez ňečo gjdem (KS 1763); (ženci), preč za brazdu prechodily (VACHOTOVICE 1784); Pawel prehazal mesta, kragini, ostrowy (SJ 1798)
L. perrumpit omnes difficultates: wssecky nesnadnosti precházá (KS 1763) prekonáva
2. ísť, chodiť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: supermeo: precházám, mjmo gjdem (KS 1763); popri nas prechazj Agamemnon (PT 1796)
3. na čo, do čoho postupovať, prichádzať od jednej činnosti k inej: nekatolicy hned do gineg otázky a rozepre precházegj (SPa 1716); precházám na ty weci, které slych, wuňu, chuť a dotykanj obweselugú (BlR 18. st)
4. čo ísť okolo niečoho bez povšimnutia, nevšímať si niečo: gako techdy ga wčel zabygany wčul z mlčanliwostu prechazam (PeV 1789)
5. čo, cez čo, do čoho, v čo pohybovať sa, prenikať cez niečo, niekam: potom se tožya (!) a cyewky prechodya w sukno (KoB 1666); swetlice wyhotowene panske, aby zyma a wyter prechazatj nemohli, wyprawene su (DUBNICA n. V. 1722); slowa precházagú až do wnjtrnost (!) žiwota (KB 1757); ensis transabit costas: končity meč precházá rebra (KS 1763); koža gegich gest tak welmi husta a hruba, že preto ani pot prez nu neprechadza (ŠkD 1775); yed do žyl rozláty do wnitrnych kosty prechácal (PT 1778)
6. na čo postupne ísť, dostávať sa na niečo iné, niekam: bolesztz préchodzi na sertzo mojo (RSP 1758); ale wssak, ktery sa tam (v pekle) tak ukrútne trapá, na snesytedlné muki pomalu precházagú (BlR 18. st)
7. koho, čo postupne zasahovať, postihovať niekoho, niečo: poweda y to fatens, ze ho strach prechadza mnohokraty, gakowie kliadbi, latya wykonawa Juda (KRUPINA 1726); od strachu mnohokrate mras telo prechodi (GŠ 1758); wúňa wás bude precházat od káždého balssamu y od kterychkolwek korinkúw (BlR 18. st)
8. z koho (o majetku) dostávať sa do vlastníctva inej osoby, meniť majiteľa, vlastníka: Ambruoz Ffarkass wistawyl a vpewnil (majetky) sebe naweki y dietkam swogim, takže z deti na deti aby prechaczeli (L. TRNOVEC 1571)
9. strácať sa, miznúť; (o čase) plynúť: tempus iram, dolorem abolet: hnew a bolest časem precházy a se mine (WU 1750); w detinskych zabawkach prechodj a mjna sa gegjch mlady wek (SJ 18. st); prechádzať sa, prechodiť sa ndk voľne chodiť sem a tam: w tenkich ssatach gest nedobre se prochaczaty (HOLÍČ 1611); (Katruša) žadneho predsewzety nemela, aby po gey dome neb puode sem y tam se prechazela (S. ĽUPČA 1613); toliko se prechodily po tom miste (TURIEC 1669); Janoss len sa praznima rukama prechazaw, w pokogi bow (SELEŠŤANY 1742); Suzánna precházala se w ssťepnici muža swého (KB 1757); jus slunecsko wjchodi, ma mjla se prehodj, prehodj se po rinku (CPM 1768); zanechawam was, už odchadzam, už sa w nebesach prechadzam (Pie 18. st); keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); prechádzavať, prechodievať frekv k 1: až do tjch časuw slobodne wozy y kočze prechodjewaly cez Kujahninu (TURIEC 1726); za času pana Borinskeho že cesta biwala hore zemou farskou a tadiel zwolna a z pluhy prechodiewaly (D. KALNÍK 1731); y za potok za Sadliscannu prechazawaly Turnjanje (SEDLIČNÁ 1737)