Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

smrdieť -í -ia nedok.

1. vydávať smrad, zapáchať: to mäso už s-í; s. alkoholom, s. od fajčenia

2. hovor. expr. byť nepríjemný: robota mu s-í

3. hovor. expr. signalizovať nepríjemnosť: to s-í škandálom

● expr. s. grošom nemať peňazí; samochvála s-í je nepríjemná; od → hlavy ryba s-í; → ryba a hosť na tretí deň s-í;

opak. smrdievať -a

smrdieť -dí -dia (ne)smrď! -del -diac -diaci -denie nedok.

páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom

smrdieť p. páchnuť

smrdieť, -í, -ia nedok.

1. nepríjemne zapáchať: Smrdeli ani psie zdochliny. (Jégé) Smrdíte pálenkou. (Taj.) Skríkol: Človečina smrdí. (Bedn.); pren. Trochu to smrdí pohanstvom (Fel.) je v tom pohanstvo. Hosť a ryba na tretí deň smrdí. (prísl.); pren. samochvála smrdí je nepríjemná

● Ryba od hlavy smrdí (prísl.) chyba je v riadiacich orgánoch; hovor. expr. s. grošom nemať peňazí;

2. hovor. expr. (komu) byť nepríjemný, nemilý: práca, robota mu smrdí; Šlabikár mi smrdí (Šolt.) nerád sa učím. Do mlyna vkročiť, to ti smrdí. (Al.)

3. hovor. expr. (čím) prezrádzať blízkosť niečoho nepríjemného, hroziť: Ženy vynosia všetko, čo smrdí trestom. (Heč.) Smrdí to tam škandálom. (Karv.);

opak. smrdievať, -a, -ajú

smrdieť ndk
1. vydávať zápach, zapáchať, páchnuť: kdo cybuly a cesnek jedl, aby nesmrdel, nech sny kusek ruty (OR 1672); když wino aneb piwo sudem smrdj (MT 17. st); dýchánj smrdelo též y pri zdrawém dobytku (ŠkD 1775); wrecko, w kterem penize nalezene boly, konskim hnojom smrdelo (PUKANEC 1786); gedna žena stary kwas držela, takže smrdel a pokazyl cesto y chleb (RPo 1790);
x. pren ty hrissnj cžloweče welice smrdiss od težkých hrjchúw (SSt 1742) hrešíš; tá baba pohanstwím ništméňég smrďí (BN 1789) je pohanka; y dussa gegich (farizejov) nesprawedlnostu smrdela (Káz 18. st) boli nespravodliví
F. s. ako pes, cap veľmi: ty smrdiž gako pes (PoP 1723-24); ta tlsta Dora gako cap smrdela (KC 1791); gak ryba, tak y host po tretjm dni smrdj (SP 1696) dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná; cjm ras hrnec nowy nawre, tym y črep smrdeti bude (Se 18. st) od návykov z mladosti ťažko odvykať; wlastna chluba smrdy (CS 18. st) vychvaľovanie sa je nepekná vlastnosť
2. expr byť nepríjemný: čistota telesna velmi jim smrdela (ASL 1747)
F. geg prace vstawične smrdela (PUKANEC 1794) nechcelo sa jej robiť; -ievať frekv k 1: takowjm lidem z hrdla smrdjwa, w kterjch wnjtr neco hnige (HT 1760)
P. tpn Szmrdaki (Smrdáky 1471 VSO)